Jana Kiselová – Siteková: Raj znova nájdený
Slovenská grafička a ilustrátorka, Jana Kiselová – Siteková, sa narodila v Prešove. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení, na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie, u profesora Vincenta Hložníka. Venuje sa hlavne ilustrácii, voľnej grafike a ex librisu. O detskej ilustrácii hovorí, že by mala byť úprimná, jednoduchá a zároveň bohatá, aby ju deti mohli prijať so zvedavými očami.
V spolupráci s TOTO! je galéria Vám prinášame rozhovor s touto ilustrátorskou osobnosťou. Uvádzame v neskrátenej verzii. Nech sa páči.
Aký bol Váš prvý kontakt s ilustráciou? Ktorá kniha s ilustráciami vo Vás zanechala stopu až doteraz?
Vždy pod vianočným stromčekom vedľa voňavého mydielka v peknej krabičke a bábiky, najkrajší darček bola knižka. Voňala novotou, dychtivo som si pozerala obrázky, ktoré boli pre mňa nesmierne dôležité, a potom mi bolo čítané z nej, pokiaľ som to nedokázala sama. Dostala som velikánske leporelo – Náš miláčik, kde boli samé detičky a pod každým obrázkom bol vtipný verš. Všetci boli moji kamaráti, veľmi som milovala túto knižku, a mám ju dodnes. Na Vianoce som dostala napríklad Bambiho s obrázkami Vincenta Hložníka. Netušila som, že bude raz mojim profesorom. Snáď najviac som prežívala príbehy o svätojánskoch v knižke Chrobáčiky od Jána Karafiáta s úžasnými obrázkami. Nádhera. A ešte na jednu knižku nezabudnem – prekrásne ilustrovaná – Snehurka a sedum Trpaslíků.
A ktorá kniha nie z čias detstva? Budem sa opakovať – Janko Gondášik a zlatá pani od Sama Czambela s ilustráciami Viery Bombovej je pre mňa knižný skvost slovom i obrazom. Je tam kusisko Slovenska.
Ako sa stane človek ilustrátorom?
Kreslila som pred škôlkou, v škole a trvá to dodnes. Nikdy som nemala súrodencov a veľmi mi chýbali. Tak som si ich kreslievala. Po maturite som s rozhodla ísť na Vysokú školu výtvarných umení. Prijali ma až na tretí krát, ale vydržala som. Zvolila som si voľnú grafiku a ilustrovanie. Venujem sa hlavne knižkám pre deti – pramení to asi z môjho detstva. Je to vďačný, bohatý priestor pre ilustrátora. Hodnotná kniha je darom pre malých i veľkých, a preto chráňme si ju.
Aký je Váš ilustrátorský sen?
Som nedelníček, narodila som sa v nedeľu, a vraj títo ľudia majú hodne šťastia v živote. Určite som mala šťastie v tom, že som dostávala ilustrovať samé nádherné tituly. Zbojníkova dcéra Ronja od pani Lindgrenovej, A. S. Puškin – jeho balady a piesne – Čierny šál.
Príbeh maličkých polárnych medvedíkov a ich mamy v nekonečnom bielom priestore od japonskej autorky Tomiko Inui, krehké a hlboké verše Maše Haľamovej, Adam a Eva od Ondreja Sliackeho – stvorenie neba, zeme, slnka, vody. Tvoril sa vesmír, diali sa zázračné úžasné veci, nebom poletovali anjeli. Vznikali božie výtvory – stromy, kríky, plody, kvety, kopytníky, malinké vtáčiky, gepardy, nosorožce a nakoniec malý človiečik Adam, Eva, a napokon pre neposlušnosť trpké vyhnanie z rajskej záhrady.
Arménske bájky, príbehy z Tajgy a Tundry, Andersenova očarujúca, statočná malinká Palculienka. Píšťalkár od pána Grocha – výnimočný kratučký príbeh, tak veľmi príťažlivý pre čitateľa i ilustrátora. Rúfusova knižôčka do dlane i do srdca – Anjeličku, môj strážničku. O stratenej rukavičke od pána Kuniaka, ktorá keď tak prašťalo a mrzlo pritúlila šesť zvieratok od najmenšej myšky po najväčšieho maca.
To boli všetko ilustrátorské sny. A ďalšie – vydavateľstvo Ikar mi umožnilo ilustrovať krásnu knihu – siedmy diel večných príbehov Tisíc a jedna noc, a knihu kníh – Bibliu, na ktorej sa podielam desiatimi obrázkami. Momentálne dokončievam pôvabné cigánske rozprávky o Kalovi Dantovi a šarkanovi. Drak má päť metrov, pôsobí hrozitánsky a stvára neplechu, ale vie byť i skrúšený, slzy má na krajíčku a je mu ľúto, čo porobil. Kalo Dant ho ovláda pierkom z obrovského vtáčieho kráľa. Stále sú to iné a iné úžasné svety. A to je strašne fajn. Mám sľúbený nezabudnuteľný príbeh pre malých, väčších i najväčších. To by bol ďaľší ilustrátorský sen.
foto © Ema Šútovcová, 2014
Všetky práva vlastníkov autorských práv k textu sú vyhradené. Žiadna časť tohoto textu nesmie byť reprodukovaná ani šírená v akejkoľvek forme alebo akýmikoľvek prostriedkami, resp. prostredníctvom súčasného alebo budúceho informačného systému bez písomného súhlasu autorov rozhovoru. Ida Želinská © 2014, Mária Rojko © 2014