Ako sa vyliečiť z mizérie
Stephen King je najlepším autorom hororových príbehov – takéto a podobné zavádzajúce výroky sa šíria na adresu tohto svetoznámeho amerického spisovateľa zo všetkých strán a ak by ste skúsili niektorému ortodoxnému fanúšikovi čosi namietať, obdaril by vás minimálne nechápavým či pohŕdavým výrazom. Viem to, sám som fanúšikom spomínaného „majstra hrôzy“. No čím hlbšie som sa ponáral do jeho sveta, tým viac som si začal uvedomovať, že pod nánosom prvoplánového hororu sa skrýva čosi viac. A práve Kingova Mizéria je azda najvhodnejším príkladom.
Aj napriek pre normálneho človeka neúnosnej fyzickej bolesti, ktorú zažíva hlavná postava (áno, v tej knihe tečie krv, áno, lámu sa kosti a áno, lietajú časti končatín), v príbehu, ktorý by literárni kritici a žánroví puristi označili ako „survival horror“ nachádzame dva nádherne psychologicky spracované charaktery – imobilného spisovateľa na pokraji smrti a jeho šialenú maniodepresívnu fanúšičku, pediatrickú sestru trpiacu neukojiteľnou a zvrátenou obsesiou ochrániť svoj idol. Obaja vedú dvojitú vojnu – tá, ktorá sa začne odohrávať, len čo sa Paul Sheldon prebudí z bezvedomia, je celkom jasná. Ide o hru kto z koho. Zároveň však obaja musia bojovať, pateticky povedané, so svojimi démonmi. Na jednej strane tu máme Paula a jeho tvorivú krízu, strach z neúspechu, ktorý by mohla priniesť jeho nová kniha či závislosť od liekov proti bolesti a na strane druhej Annie s jej náladami, ktorá sa úporne snaží neprísť o to jediné, čo ju drží pri živote – literárnu hrdinku Misery. Aby prežili, proti všetkým úskokom a krutosti sa obaja vracajú do toho istého sveta – Paul ako stvoriteľ (i keď z donútenia) a Annie ako nadšená čitateľka i neúnavná kritička.
A dôvod, prečo som sa rozhodol tento príbeh zaradiť do kategórie 15+? Spomedzi množstva románov, ktoré Stephen King doteraz napísal, považujem Mizériu za jeden z najrealistickejších, dotýkajúcich sa problému, s ktorým sa dnes mladí ľudia (a nielen tí) bežne stretávajú. Mizéria je knižkou o závislosti ako takej. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že závislosť v nej predstavuje akúsi šedú eminenciu, tajomnú a zákernú, ktorá nebadane kľučkuje medzi riadkami. Je však aj knižkou o odvahe a vytrvalosti, o láske k literatúre, o nadšení z tvorivého procesu. Je knižkou, ktorá môže i mladých zvedavých čitateľov bažiacich po krvákoch natrvalo vyviesť z omylu a ponúknuť im viac ako len lacné triky. Práve naopak – hranica medzi fikciou a realitou sa tu zužuje každou stránkou.
Ak chcete vedieť, ako sa to s Paulom a Annie celé skončí, musíte príbeh prečítať do samotného konca. A nechajte si ho radšej na víkend, hrozí vám totiž ponocovanie. A ak nechcete čítať, určite si pozrite film Roba Reinera z roku 1990 v hlavnej úlohe s oskarovou Kathy Batesovou.