Aj málo je viac ako nič
„To nemá zmysel. Svet aj tak nezmeníš. Je to len kvapka v mori.“ Také a ďalšie podobné slová, vety a frázy počúvam od ľudí, keď príde reč na zelenú iniciatívu. Od ľudí, ktorí by však zároveň chceli byť zdraví, chceli by dýchať čistý vzduch, jesť zdravé jedlo a prajú si krásnu budúcnosť pre svoje deti. Paradoxne však pre to nechcú urobiť nič. Majú pocit, že to aj tak nemá zmysel. Myslia si, že sami toho veľa nezmôžu.
Alebo sa im len nechce. Sú presvedčení, že žiť viac ekologicky si vyžaduje príliš veľké úsilie. A na to nemajú čas, energiu ani nervy. Tak nerobia nič, nech sa stará niekto iný. Svoju zodpovednosť aj svoju moc odovzdávajú niekomu inému. Veď na Parížskej klimatickej konferencii sa hlavy štátov dohodli, že… vlastne ani poriadne nevieme čo. Ale vo všetkých tých štátoch žijú ľudia ako ja a vy. Neovplyvníme síce to, ako ekologicky alebo neekologicky sa správajú výrobné podniky (teda pokiaľ ten podnik nie je náš). Ale vieme dokonale ovplyvniť vlastnú domácnosť.
Nevenujme preto pozornosťou veciam, na ktoré nemáme dosah. Zamerajme sa na to, čo máme pod kontrolou. Na svoj vlastný život, domácnosť, nákupné zvyky a na to, čo môžeme urobiť lepšie práve my.
Čo nám vlastne stojí v ceste?
Chápem, že pre mnohých zaneprázdnených obyvateľov miest, žijúcich v kolotoči práca – deti – nakupovanie – varenie – šport – a keď vyjde čas, tak aj zábava, to môže byť celkom výzva.
Naše životy ovláda rutina a vychodené chodníčky. Berieme všetko, čo ponúka konzumná doba, v snahe uľahčiť si život. A ostáva po nás potopa, tony plastu na skládkach, v prírode aj v moriach a oceánoch. Chémiou sa mydlíme aj drhneme riady. S jedlom si kupujeme aj odpad, lebo už ani jablká si nedokážeme kúpiť bez igelitového sáčku. Mali by sme sa na chvíľu zastaviť a popremýšľať. O tom, aká je naša eko stopa a čo by sa dalo robiť lepšie. Zoberme si na mušku zatiaľ len takú úplne triviálnu igelitkovo/sáčkovú problematiku.
Tu je moja krátka úvaha o tom, že:
- Vziať si vlastnú tašku na nákup nie je klišé, ale naozaj tým odbremeníte svet od jednej (dvoch – troch) igelitiek.
- A neostávajme len pri igelitkách. Aj banány si môžete veľmi jednoducho odvážiť bez igelitového sáčku. Tie sa dokonca ani nerozkotúľajú ako napr. nezbedné pomaranče.
- Ale také dva pomaranče alebo jeden grep na tej váhe tiež v pohode skrotíte aj bez sáčku.
- A tetušku na trhu potešíte, alebo jej dych vyrazíte, keď poviete, že sáčok nepotrebujete.
- A keď ste presvedčení o tom, že bez sáčkov to nedáte, prineste si svoje. Ušité alebo kúpené látkové vrecká skvele poslúžia na ovocie, zeleninu a aj na pečivo.
Už to počujem: „Taká blbosť…. že igelitky a sáčky, veď to sa v tom množstve stratí.“ Tak viete čo?
Urobte si pokus
Skúste jednu vec. Po každom nákupe si uložte použité igelitky a sáčky na jednu kôpku. Robte to aspoň mesiac alebo dva. Úplne najlepšie je uložiť si ich niekde, kde ich budete mať na očiach. Ideálne, aby vám aj zavadzali a poriadne liezli na nervy. A po mesiaci sa pozrite na tú kopu. Bude toho celkom dosť. Koľko by tak toho bolo za celý rok…
A teraz sa pozrite z okna. Tentokrát je prínosnejšie ak bývate v paneláku, lebo takéto isté kopy sú v každom druhom okne. A že tých okien je, jedno na druhom. Predstavte si tú obrovskú kopu, ktorá by na vašom ihrisku vznikla, keby ste sa všetci spojili.
No a nakoniec to najdôležitejšie. Táto kopa by vôbec nemusela vzniknúť. Keby každý urobil len takú hlúpu maličkosť, ako je zobrať si vlastnú tašku a vrecká na nákup.
Áno, len taká maličkosť by mohla natoľko zmeniť svet na lepšie a krajšie miesto. A okrem igelitiek a sáčkov je tu ešte toľko možností na zmenu.
Takže vôbec nevadí, ak práve nemáte dostatočné kapacity na dokonalú zmenu k ukážkovému eko životnému štýlu. Každý z nás má inú cestu a inú štartovaciu pozíciu. Máme k dispozícii rôzne množstvo času, energie a trpezlivosti.
Ale tu nejde o dokonalosť. Ide o to, aby sme robili lepšie to, čo môžeme, čo zvládame a na čo máme čas. Hoci by to mala byť len tá jedna igelitka týždenne.
Takže začnime. Tam, kde sme, s možnosťami, ktoré máme a robme, čo môžeme.