Domáce vzdelávanie – 3.časť

V poslednej časti seriálu o domácom vzdelávaní sa pozrieme na výhody a nevýhody domáceho vzdelávania. Z pohľadu doma vzdelávajúcich rodičov prináša DV benefity nielen pre deti a rodinu, ale aj spoločnosť a sú si vedomí možných rizík.

Aké sú výhody domáceho vzdelávania?

Ak sa rodičia rozhodnú pre DV a robia tak slobodne a po zrelej úvahe, ich hlavnou motiváciou býva zodpovednosť za vzdelávanie a plnohodnotný rozvoj detí. Lucia Rosáková: „Pri domácom vzdelávaní rodič nedeleguje svoju časť zodpovednosti za výchovu a vzdelávanie detí škole, ale ponecháva si celú zodpovednosť na svojich pleciach. Preto je domáce vzdelávanie možné iba v prípade, že sa preň rozhodne rodina a nemôže konštruktívne fungovať tam, kde je vynútené školou či poradňou. Mám na mysli už spomínané vynútené DV bežné u detí so zdravotným znevýhodnením. Rodičia sú tlačení do DV aj v prípade, že má dieťa poruchy učenia, správania, autistického spektra, či pri rôznych kombináciách uvedených faktorov.“

Nespornou výhodou DV je, že dieťa ostáva dlhšie v hodnotovo homogénnom prostredí, vzťahy v rodine sú pevnejšie, jej členovia sa počas týždňa nestretávajú iba ráno a večer, ale rodič má na svoje deti dostatok času. Ďalším pozitívom je vysoko individuálny prístup k dieťaťu, vzdelávanie šité na mieru a dôraz na rozvoj jeho silných stránok. Vďaka tomu, že pri DV obvykle stačí menej času na zvládnutie školského učiva ako pri klasickej školskej výučbe, ostáva dostatok času aj na rozvoj záľub. Zuzana dodáva: „Pri domácom vzdelávaní sa deti učia tým, že sa venujú svojim záujmom, jedna oblasť vedie k spoznávaniu ďalšej. Takýmto spôsobom sa učia malé deti aj dospelí, keď vyjdú zo školy. Rodiny, ktoré deti vzdelávajú doma, sa učia spolu a vedia, že učenie je celoživotný proces.“

Pri DV si rodičia aj deti cenia možnosť stráviť chvíle venované učeniu v potrebnom tichu a sústredení a to, že deti nie sú vystavované toľkému hluku a stresu ako v školskom prostredí. Okrem toho dieťa má dostatok času na odpočinok a môže sa plnohodnotne stravovať. Rovnako odpadáva stres prameniaci z umelého súťaženia, porovnávania sa a hodnotenia. Pri hodnotení dieťaťa oceňujú možnosť viesť ho k sebahodnoteniu a súťaženie nahradiť spoluprácou.

A čo nevýhody DV?

Pri komunikácii s ľuďmi, ktorí sa s DV ešte nestretli, som zaznamenala skôr negatívny postoj k problematike, v spoločnosti sa akoby riziká DV preceňovali a výhody podceňovali. Väčšinou sa okolie nazdáva, že deti v DV sú odtrhnuté od reality, izolované a nie sú správne socializované. Rodičia praktizujúci DV na druhej strane poukazujú, že socializácia neprebieha len v škole, v skupine rovnorodých detí, ale v interakcii s rôznymi ľuďmi odlišných vekových kategórií. Moje respondentky Lucia a Zuzana ako negatívum DV vnímajú možnú stigmatizáciu rodiny a detí, keďže DV nebýva vždy okolím či širšou rodinou plne akceptované. Okrem toho rodina zväčša prichádza o jeden príjem a jej život sa točí najmä okolo vzdelávania detí, ktorému sa prispôsobuje čas, financie a činnosti, ktorým sa všetci venujú. Ale aj toto negatívum sa dá podľa nich eliminovať, mnohé DV rodiny sa pravidelne stretávajú na záujmových aktivitách pre deti, organizujú sa vzdelávacie semináre pre rodičov či akadémie pre deti.

Okolie sa obáva, že dieťa sa nebude chcieť venovať učeniu a autorita rodiča ho nebude môcť zvládnuť. Lucia ale namieta: „Riziko, že dieťa prestane učenie baviť a rezignuje naň, je nízke, pretože deti sa prirodzene chcú učiť a objavovať. Avšak svojim vlastným tempom a cez im blízke záujmy a témy. Toto im v domácom vzdelávaní vieme do istej miery umožniť. Môžeme zvyšovať kompetencie dieťaťa, viesť ho k zodpovednosti za vlastný život a vzdelávanie, k efektívnemu časovému manažmentu, ale aj venovať zásadný čas rozvoju občianskej zodpovednosti.“