Má moje dieťa výtvarný talent?

Azda každý rodič by chcel, aby práve to jeho dieťa bolo talentované. Avšak je nutné rozlišovať, kedy vnímam svoje dieťa objektívne. K objektívnemu posúdeniu talentu ratolesti by sa mal vyjadrovať odborník, pedagóg, ktorý daný odbor vyučuje ako školskú alebo mimoškolskú aktivitu. Ako objektívne zistíme, či má práve to naše dieťa na výtvarnú talent a ako ho v nej treba podporovať? O tomto ale aj inom sme debatovali s Mgr. Monikou Groman.

Monika je mladá žena, ktorá mi počas nášho rozhovoru poskytla prehľad o tom, ako to s deťmi a výtvarným odborom funguje. Jej odpovede sú zažité a odpozorované z praxe, sú jej osobnou skúsenosťou s vyučovacím systémom. Monika vyštudovala Pedagogickú fakultu na Trnavskej Univerzite, Animáciu výtvarného umenia a Pedagogiku výtvarného umenia. Pre pedagóga ako je ona je neskutočne dôležité, že už vrámci týchto štúdijných programov absolvujú prácu s deťmi. Tam pedagóg získa aj vedomosti z iných oblastí ako je somatický vývin detí, psychologická propedeutika či vývinová psychológia. Po ukončení štúdií začala pracovať ako výtvarný pedagóg na štátnej Základnej umeleckej škole v Trnave, kde pôsobila do minulého roka. Celkovo teda Monika učila 4 roky a momentálne sa pripravuje na svoje pôsobenie v Austrálií.

Monika, kedy zistím, že sa u môjho dieťaťa začínajú prejavovať danosti na výtvarné umenie?

Myslím, že striktná veková hranica nie je. Dieťa treba nechať samé, aby si vypĺňalo svoj voľný čas. Vtedy sa ukáže, čo ho baví a v tom ho treba viesť. Samozrejme, spočiatku chce robiť úplne všetko. Tu musí rodič len dbať na to, aby nebolo preťažené. S postupom času nezaujímavé aktivity vynechá, jeho smer sa zúži a začne sa profilovať.

Viem ako rodič objektívne posúdiť, či má moje dieťa talent alebo je vždy lepšie sa poradiť s odborníkom?

Vždy je lepšie poradiť sa s kvalitným odborníkom, s pedagógom z umeleckej školy. Konzultácia prác dieťaťa rodiča nič nestojí a ten navyše získa možnosť bližšie sa zoznámiť s prostredím a spôsobom výučby. Súkromné i štátne umelecké školy mávajú každoročne výstavy alebo dni otvorených dverí spojené s otvorenými ateliérmi, prezentáciou prác a školy. Tam rodič získa všetky potrebné informácie.

Sú typy detí, ktoré nie sú vhodné na výtvarný odbor?

Výtvarné umenie musí dieťa baviť, inak na hodinách “neobsedí”. Musí to byť pre dieťa forma relaxu, kde hravou formou uniká do svojho fantazijného sveta, tvorí v pokoji a sústredení. Hyperaktívne dieťa môže mať v takejto skupine problém, keďže svojim správaním narúša kontinuitu skupiny.

Čo môžem ako rodič urobiť na zlepšenie talentu svojho dieťaťa?

Je veľmi dôležité, aby rodič s pomocou odborníka zistil, v čom je dieťa naozaj dobré. Zároveň je nutné z pohľadu rodiča odfiltrovať to, čím chce, aby sa jeho dieťa stalo. Rodičove vlastné záujmy premietané na dieťa, môžu mať postupom času negatívne účinky vo forme nenaplneného očakávania.
Základom je komunikácia s dieťaťom a vykonávanie aktivít, v ktorých má predispozície na úspech. Po vymedzení sa ku konkrétnej oblasti, ktoré dieťa baví, je dôležitým faktorom práve pedagóg. Aj toho je potrebné správne vybrať. Výber v tomto prípade ovplyvňuje zápal pre vec, kontinuálne vzdelanie či vek. Pedagóg nesmie dieťa znechutiť alebo odradiť.

Môžem ako rodič nájdený talent u dieťaťa niečím pokaziť?

Áno, pokaziť ho môžem nezáujmom. Ale stále sú tu učitelia. Aj pedagóg na obyčajnej ZŠ, ktorý má rád svoju prácu, si vie talent všimnúť a posunúť dieťa ďalej. Ak si dieťa obľúbi pedagóga vo svojom favorizovanom odbore, stáva sa preň silnejším vzorom ako rodič sám. V zahraničí je napríklad bežné tykanie vo vzťahu žiak – pedagóg, (aj vďaka jazyku) čo tento vzťah posúva na úplne inú úroveň, pedagóg sa stáva kamarátom – tento vzťah s mojimi študentmi som si rovnako zaviedla ešte na Slovensku. Dobrý vzťah žiaka a kvalitného pedagóga je základom úspešnej spolupráce. Profesná ale i osobnostná kvalita pedagóga je teda vo výbere pre dieťa kľúčová.

Ďalšiu vec, ktorú môže rodič “pokaziť” sú, prílišné nároky, ktoré kladie na svoje dieťa. Najčastejšie to je veľa mimoškolských aktivít počas týždňa, napr. cudzí jazyk, hudobná, tanečná, skauting, plávanie (niekedy dvojfázové tréningy) atď. Dieťa sa tým pádom po návšteve normálnej ZŠ, venuje každý deň v týždni (vyššie spomínaným) vybraným aktivitám a po večeroch sa učí na ďalšie dni. Myslím, že toto je na dieťa až príliš a dlhodobo to nedokáže zvládať. Tento jeho režim môže spôsobiť nezáujem možno i o oblasť, v ktorej je naozaj talentované. Chápem, že rodičia to často môžu myslieť dobre, pretože chcú vyjsť v ústrety všetkému čo dieťa baví.

Ale žiaľ, často sa v súčasnosti stretávam s tým, že rodičovi po škole nemá kto strážiť jeho dieťa, a tak ho zapíše na všetky možné aktivity a berie ich v podstate ako “babysitting”.

Prejavuje sa výtvarné cítenie dieťaťa vo všetkých technikách?

Ja sa domnievam, že áno. Ešte som sa za svoju prax nestretla s tým, že by talentované dieťa bolo vyslovene vymedzené voči konkrétnej technike. Deti sú zvedavé, radi objavujú nové veci a naberajú vedomosti a skúsenosti. Samozrejme, niektoré disciplíny/techniky majú deti obľúbenejšie než iné. Niektoré zase môže dieťa vnímať ako veľmi ťažké a neverí si. Má odmietavý postoj. Ale to môže byť spôsobené aj zlou minulou skúsenosťou, nevhodným prístupom pedagóga v minulosti, prípadne nedostatočnou dôverou v samého seba. Takéto faktory však nie sú prekážkou. Dajú sa odbúrať správnou motiváciou a hravou formou toho vieme veľa zvládnuť.

Do kedy sa dá talent u dieťaťa rozvíjať? Je možné dosiahnuť aj nejaké “maximum” alebo platí, že zlepšovať sa možno neustále?

Talent a zlepšovanie sa v danej disciplíne sa dá rozvíjať neustále. Za predpokladu, že je dieťa nadané, trpezlivé a ide si za svojim – “vypiluje sa”. Obmedzenia existujú iba v našej hlave. Človek bez talentu a fantázie, je iba remeselník, je limitovaný svojou zručnosťou, ktorú technicky síce môže zvládnuť na vysokej úrovni, ale zručnosť nevie rozvinúť, kreatívne ju posúvať. Príkladom môže byť plagiátor slávnych obrazov – techniku zvláda možno lepšie ako autor samotný, ale nikdy taký obraz sám nevymyslí.