Problémové správanie detí (3. časť)
V poslednej časti našej rozsiahlejšej rozpravy o problematike správania detí by sme sa chceli venovať tematike prevencie porúch správania a ponúknuť všetkým, ktorí prichádzajú do kontaktu s problémovými deťmi, niekoľko tipov, rád, odporúčaní k tomu, ako by sa dali poruchy správania zmierniť, odstrániť, prípadne ako pristupovať k týmto deťom a pracovať s nimi.
V prípade porúch správania detí je kladný dôraz na ich prevenciu alebo aspoň na včasné podchytenie a nápravu v ranných fázach ich rozvoja. Ide o pedagogické, psychologické a sociálne pôsobenie, ktoré by eliminovalo či obmedzovalo vplyv rizikových faktorov a prispievalo k pozitívnemu rozvoju detskej osobnosti.
Prevenciu možno rozdeliť na primárnu a sekundárnu, pričom primárna prevencia je vždy efektívnejšia, lacnejšia a často bezbolestnejšia, než prevencia sekundárna či dokonca terciárna, súčasná situácia si vyžaduje najmä riešenie už vzniknutých porúch správania. Primárnu prevenciu možno charakterizovať ako aktivity zamerané proti vzniku porúch správania. Jej ťažisko spočíva v rodinách, školách, ďalších organizáciách mimoškolského charakteru (kluby, domy detí a mládeže, športové a záujmové krúžky). Realizátormi sú rodina, škola, mimoškolské zariadenia, masmédiá a iné inštitúcie. Primárna prevencia je veľmi dôležitá v ľudskej spoločnosti a jej význam by sa nemal podceňovať, lebo čím lepšia, kvalitnejšia bude primárna prevencia, tým menej bude potrebná prevencia sekundárna, ktorá sa zaoberá už priamo rizikovými deťmi a skupinami osôb, u ktorých je predpoklad nežiaduceho správania a výskytu sociálne patologických javov. Cieľom je včasné vyhľadanie problému a jeho riešenie. Táto forma je zameraná aj na potenciálne ohrozené deti. K sekundárnej prevencii sa zriaďujú Strediská výchovnej starostlivosti pre deti a mládež, ktoré poskytujú okrem ambulantnej a internátnej starostlivosti aj poradenské služby. Tento druh prevencie sa niekedy nazýva aj selektívna prevencia, pretože sa cielene zameriava na vybranú skupinu s vyššou mierou rizika. Realizáciou tejto prevencie sa zaoberajú špecialisti a odborníci prostredníctvom psychologických, zdravotníckych, sociálnych a výchovných inštitúcií.
Viacero odborníkov v tejto oblasti uvádza, že podporný a ochranný vplyv má predovšetkým fungujúca rodina, ale môže ho mať aj škola či ďalšia inštitúcia. V rámci prevencie je dôležité aj to, aby sa najprv na základe odbornej diagnostiky žiaka zistilo, či vôbec ide o poruchu správania. Preto je potrebná dôkladná analýza jeho rodinného prostredia, sociálneho zázemia, vzťahu k okoliu, k spolužiakom a v neposlednom rade tiež hodnotenia jeho výchovno -vzdelávacej činnosti v danej škole. Dôležitým momentom a faktorom v tomto smere je spolupráca triedneho učiteľa, výchovného poradcu, koordinátora prevencie, sociálneho pedagóga, školského psychológa a rodičov, ktorí spoločne hľadajú efektívne postupy a spôsoby, ako jednotlivé situácie riešiť.
U žiaka s problémom v správaní vedú k náprave cielené pedagogické opatrenia v rámci systému a prostredia školy, v systéme a prostredia triedy, v plánovaní výučby, vo využívaní rozličných pedagogických metód priamo vo výučbe. Špeciálne pedagogickými metódami pomáha pedagóg kompenzovať (prekonávať nedostatok) nežiaduceho správania žiaka. Hľadá a ponúka žiakovi iné spôsoby správania, ktoré by mu súčasne umožňovali primerane napĺňať jeho potreby.
Spolupráca školy s odborníkmi v oblasti prevencie je nevyhnutná, pretože aktivity školských odborníkov ako sú koordinátor prevencie, psychológ, špeciálny a sociálny pedagóg nie sú často dostačujúce na vyriešenie konkrétnych porúch správania a výchovné pôsobenie na deti a mládež si mnohokrát vyžaduje oveľa náročnejšie kroky, než len prácu na úrovni danej školy. Veľkú zásluhu má na starostlivosti o deti a žiakov s poruchou správania a s rizikom porúch správania Centrum pedagogicko-psychologickej poradne /CPPaP/. CPPaP rieši problémy spojené so psychologickými a sociálno-pedagogickými aspektmi vývoja dieťaťa. Ich hlavnou úlohou je diagnostika, ktorá zisťuje príčiny problému v živote dieťaťa a v jeho osobnostnom a vzdelanostnom vývoji. Poradne taktiež ponúkajú pomoc rodičom, odbornú konzultáciu deťom a mládeži, učiteľom, zaisťujú psychoterapeutickú starostlivosť a tréningové programy pre žiakov s poruchami správania. Svoju pozornosť venujú aj rodinám, ktoré sa nachádzajú v ťažkých životných situáciách a deťom so zhoršenou sociálnou adaptáciou.
Spolupráca škôl s odborníkmi je veľmi rozsiahla a potrebná pre zvyšovanie efektivity prevencie. Spomínané inštitúcie neustále prinášajú nové informácie a poznatky, zapájajú žiakov do rôznych aktivít, venujú im pozornosť a svojou činnosťou a láskavým prístupom tak na požadovanej úrovni prispievajú ku konečnému vyriešeniu ich problémov. Prevencia porúch správania je proces, ktorý by sa mal uskutočňovať v podmienkach spolupráce so školou, pretože práve ona je často prvou inštitúciou, ktorá eviduje začínajúce problémy u žiakov.
Na Slovensku existujú dva typy špeciálnych výchovných zariadení. Ide o zariadenia výchovnej prevencie a zariadenia náhradnej výchovy. Medzi zariadenia výchovnej prevencie patria: Centrum výchovnej a psychologickej prevencie, Liečebno – výchovné sanatórium a Diagnostické centrum.
Centrá výchovnej a psychologickej prevencie sa snažia systémovo pôsobiť na osobnosť dieťaťa a jeho sociálne prostredie (rodinu, školu, kamarátov). Súčasťou sú aj letné tábory pre deti s poruchami správania. Dieťa navštevuje toto zariadenie so súhlasom rodiča alebo zákonného zástupcu.
Liečebno-výchovné sanatórium sa zameriava na diagnostikovanie a nápravu porúch učenia, porúch aktivity a pozornosti, rozvoj schopností a reedukáciu niektorej z foriem závislostí vrátane prevencie ich vzniku. Organizuje aj záujmovú činnosť detí so zreteľom na ich vek, potreby, záujmy, či na budúce povolanie. Liečebno – výchovné sanatórium je zariadenie pobytové alebo denné. Rodičia a deti sa na pobyte finančne podieľajú tým, že hradia stravnú jednotku a iné poplatky podľa konkrétneho zariadenia a potrieb dieťaťa ako napr. vreckové, lieky, cestovné a pod.
Diagnostické centrum prijíma deti a mládež na dvojmesačné až trojmesačné pobyty na základe súdneho rozhodnutia alebo žiadosti zákonného zástupcu. Ich úlohou je komplexná psychologická a špeciálnopedagogická diagnostika, stanovenie prognózy a vhodných výchovných postupov. Zaoberajú sa týranými alebo zanedbanými deťmi, deťmi odobranými z nefunkčnej rodiny, s poruchami správania ako je napr. delikvencia, narkománia či predčasné sexuálne správanie.
Druhý typ špecializovaných výchovných zariadení tvoria zariadenia náhradnej výchovy – Reedukačné centrum. Zameriava sa na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí, u ktorých boli zistené také nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedli k náprave. Reedukačné centrá sa delia na Reedukačné domovy pre deti, Reedukačné domovy pre mládež a Zariadenia pre matky s deťmi.
Všetky vyššie spomínané zariadenia plnia veľmi dôležitú úlohu v rámci výchovnej prevencie a intervencie detí a mládeže.