Pohyblivé piesky – exotika u vás doma
Atrakciou v prírode sú pohyblivé či tekuté piesky, ktoré môžeme našim deťom spraviť aj doma! Ide o kašovitú zmes, ktorá v prírode vzniká z obyčajného piesku nasýteného vodou z podzemného zdroja. V tejto nebezpečnej zmesi sa dokážu utopiť ťažké predmety, zvieratá či ľudia. V podobnej situácii je potrebné zbaviť sa záťaže a ľahnúť si na chrbát s rukami a nohami od seba a pomaly sa dostať k okraju pohyblivého piesku.
Na náš pokus budeme potrebovať
- 3 nádobky (napríklad od zmrzliny)
- kukuričný škrob
- vodu
- panáčikov z „kinderka“ (minimálne 3 kusy)
- handru
- pero
- papier
- pohár
Ako na to?
Rozostavíme si tri nádobky vedľa seba. Do jednej nalejeme vodu, do druhej nasypeme kukuričný škrob. Do tretej nasypeme kukuričný škrob a pomaly budeme do neho prilievať vodu, pričom miešame prstami (pomer voda – škrob by mal byť 1:2 – môžete si pomôcť dávkovaním v pohári). Výsledná zmes v tretej nádobke by nemala byť ani veľmi tuhá ani riedka, preto prilievajte vodu opatrne a podľa potreby. Dôležité je však to, aby ste vodu pridávali do škrobu a nie opačne!
Keď máme prichystané tri nádobky, ku každej si dopíšeme, aký typ prostredia predstavujú. Nádobka s vodou predstavuje rieku, jazero či inú vodnú plochu. Nádobka so škrobom predstavuje prostredie s jemným pieskom. Tretia predstavuje prostredie, ktoré sa podobá tekutým pieskom. Aj pri označovaní nádob nám môžu pomôcť deti. Môžete napísať o aké prostredie ide a deti samy určia, ktorá nádobka predstavuje ktoré prostredie. Šikovnejšie deti môžu sami hádať, o aké prostredia ide.
Ďalším krokom budeme deťom demonštrovať, ako sa telesá (v našom prípade panáčikovia z „kinderka“) správajú v danom prostredí. Pred samotnou demonštráciou sa môžeme detí pýtať aktivizačné otázky:
Ako na vás pôsobí voda, keď ste v jazere?
Ako bude pôsobiť na panáčika?
Čo sa stane, ak položíme panáčika na škrob?
Čo sa stane s panáčikom ak ho prudko zatlačíme do zmesi?
Bude sa správať podobne ako vo vode?
Môžete deti tiež vyzvať, aby sami opísali, čo sa bude diať, ak vložia panáčika do nádobky.
Nádobky s vodou a škrobom slúžia ako porovnanie, aby si deti uvedomili podstatné rozdiely medzi prostrediami. Nádobka so zmesou bude pre deti najatraktívnejšia (dokonca viac než nádobka s vodou). Zmes predstavuje tekuté piesky v prírode. Na tomto pokuse deťom demonštrujeme, ako sa telesá správajú pri kontakte s látkou s podobnými vlastnosťami. Môžeme im ukázať, že ak sa panáčik prudko hýbe, zmes ho rýchlejšie vťahuje a pri rýchlom vytiahnutí kladie zmes odpor. Kreativite sa medze nekladú.
Okrem toho sa deti môžu zabaviť so samotnou zmesou, z ktorej pri rýchlom pohybe a tlaku vedia vytvoriť guličky, a tie sa vzápätí premenia na tekutinu.
Prajem veľa tvorivosti a zábavy.
Pri upratovaní sa neľakajte. Zmes sa dá pri tlaku zoškrabať dole a na mieste ostane len škrobový prach, ktorý sa dá utrieť. Ale neodporúčam tento pokus robiť v blízkosti kobercov.