Druhý Najkrajší výrobok od mamky v roku 2016

Eva Naďová z Levíc je mama štvorročnej dcérky Emmky. V nedávnej súťaži o Najkrajší výrobok od mamky 2016, organizovaný projektom Čo dokáže mama, získala druhé miesto za vlastnoručne navrhnutú a ušitú kolekciu dievčenského oblečenia. Sama seba opisuje ako neposednú, „neustále mám v sebe energiu niečo robiť, najradšej vyrábam niečo rukami, buď šijem, pletiem, háčkujem, alebo vyšívam, keď nerobím na projektoch, tak pečiem, skicujem, záhradníčim alebo držím v ruke knihu a čítam. Nedokážem bezcieľne sedieť a nič nerobiť, dokonca aj v posteli, keď je čas spať, ja bdiem a v hlave sa mi preháňa množstvo informácií a vtedy mi napadá najviac nápadov.“

Do súťaže ste sa zapojili s veselými dievčenskými šatami a čiapkou, získali ste za ne úžasných 2206 hlasov. Venujete sa šitiu a navrhovaniu už dlho?

Moja záľuba v tvorbe odevov pretrváva už od detstva. Ako dieťa som sa vždy motala okolo mojej maminky, ktorá šila pre mňa a sestru rôzne šaty a kabáty, plietla nám svetríky, šále a čiapky. Vždy som si zobrala kúsok látky, a keď sa maminka nepozerala, tak som pre bábiky šila šaty. Aj moja babka bola veľká šikovnica, vždy niečo plietla, háčkovala, vyšívala. Obe boli pre mňa obrovským vzorom. Ako dieťa som ich rada sledovala a napodobňovala.

Neskôr som vyštudovala Strednú odevnú priemyselnú školu v Trenčíne. Taký pre mňa hmatateľný úspech som zažila v treťom ročníku, keď som sa so svojim historickým kostýmom dostala na Festival duchov a strašidiel do Bojníc. O rok som maturovala a záverečná práca bol tiež historický kostým, ktorý neskôr odkúpil Bojnický zámok a slúžil na prezentáciu zámku.
Po ukončení školy, som nenašla vhodné miesto, kde by som pokračovala v tvorbe. Takmer 15 rokov som sa nechytila žiadnej látky, nití, ihiel, alebo ihlíc a háčika. Až keď sa mi narodila Emmka, zrazu som objavila obrovskú chuť niečo jej vyrobiť. Začala som s hniezdom do postieľky, potom prišla háčkovaná čiapka, neskôr svetrík, a úplne som prepadla ručnej výrobe. Postupne začali prichádzať nápady, a ja som si precvičila skoro všetky techniky, ktoré som predtým ovládala.

Šitie ma teda sprevádza od detstva, navrhovanie prišlo neskôr, ale tak intenzívne s nastaveným cieľom sa tvorbe venujem 1,5 roka. Dnes mám svoju mini dielničku, stránku na sociálnej sieti Facebook, predajný profil na slovenskom hand-made portáli Sashe. Pripravujem si taktiež vlastnú stránku, kde by som prezentovala a predávala svoje veci.

Je to koníček, ktorý prerástol alebo prerastie do podnikania?

Momentálne riešim otázky zamerania sa, či špecifikovať výrobu a zamerať sa na určitú vekovú kategóriu, alebo postaviť výrobu na pestrej ponuke pre všetkých. Mám v hlave snáď milión nápadov a preto je potrebné mať aj biznis plán. Hľadám spôsoby, ako nápady zrealizovať a rozšíriť tak ponuku produktov. V mojich plánoch do budúcnosti je prioritné prejsť z ručnej výroby na rodičovskej dovolenke k pevne postavenému biznis modelu a budovaní značky, ktorá bude mať svoj rukopis a bude rozpoznateľná.

Svoje modely si aj sama navrhujete. Máte vlastnú značku, pod ktorou tvoríte?

Áno, mám značku, ktorá sa volá „EZE“ je to spojenie začiatočných mien mojej rodiny. Zatiaľ ju registrovanú nemám (snáď to nikto nezneužije).

Šijete aj pre veľkých, či len pre deti? A módne oblečenie pre chlapcov, dá sa ja pri ňom tak vyblázniť ako pri dievčenskom?

Šijem, pletiem, háčkujem úplne rôznorodé oblečenie, základ je farebnosť a pohodlnosť. Z môjho portfólia výrobkov, by som moju tvorbu charakterizovala ako oblečenie na voľný čas, športové a hravé. Robím detské, pánske, dámske oblečenie, podľa období aj zimné aj letné. V tvorbe sa zatiaľ hľadám, a preto teraz s určitosťou neviem povedať, či sa zameriam na určitý typ odevu, alebo si ponechám rôznorodosť produktov. Keďže mám dievčatko, vyrábam viac dievčenského oblečenia. Ale našli si ma aj zákazníčky, ktoré mali požiadavku na chlapčenské, veselé a farebné oblečenie, a boli spokojné.

Kde hľadáte inšpiráciu?

Inšpirácia je všade, vo všetkom, čo oči vidia. Niekedy stačí vidieť materiál a už viem presne, čo z neho bude a inokedy je to len malý detail niekde v časopise, na internete a už mi predstavivosť pracuje.



Ako ste sa dozvedeli a stali súčasťou projektu Čo dokáže mama? Zúčastnili ste so svojimi výrobkami aj Mama trhov?

Čo dokáže mama je skvelý projekt, ktorý od začiatku jeho existencie vnímam veľmi pozitívne. Členkou skupiny som sa stala hneď na začiatku spustenia a som ňou dodnes. Mnoho svojich výrobkov som v skupine zverejnila a mali veľmi pozitívny ohlas, čo ma samozrejme potešilo, ale aj mi dodalo sebadôveru, že to, čo robím, má význam a pozitívna odozva od mamičiek z rôznych kútov Slovenska ma motivovala k ďalšej tvorbe pre detičky, mamičky… postupne sa pridajú aj ockovia, viem to.

Mama trhov som sa zatiaľ nezúčastnila, nemám na sklade ani jeden výrobok, všetko, čo vyrobím, má prakticky hneď svojho majiteľa.

Ste maminou štvorročnej dcérky. Pomáha vám vo vašom tvorení alebo ju baví niečo úplne iné? Tvoríte spolu?

Emmka je veľmi živé, aktívne dievčatko. Zaujíma sa o všetko, čo sa okolo nej deje. Keď niečo vyrobím, napríklad pánsku mikinu, prvé čo povie: „Jéj, maminka, aj ja chcem takú“. Cez deň sa väčšinou spolu hráme, veľmi rada maľuje, strihá, lepí a vytvára rôzne koláže. Namixuje papier s látkami a gombíkmi, prilepí orechové škrupiny. Keď je vonku, namieša tú najlepšiu pieskovo-blatovú zmrzlinu na svete… jednoducho čo objaví, s tým pracuje. Ešte má len 4 roky, uvidíme neskôr, kam sa jej záujmy nasmerujú.

Ako si popri takej šikovnej, a istotne tiež neposednej dcérke, nájdete čas na seba a svoje tvorenie?

Ja sa snažím cez deň venovať dcére a domácnosti, a keď ostane večer ticho, sadnem si k svojej záľube a pustím sa do práce. Najlepšie sa mi pracuje v noci, som taká nočná sova.

Ďakujeme Vám za rozhovor a inšpiráciu.

Ja by som ešte na záver chcela poďakovať projektu Čo dokáže mama a ľudom, čo za ním stoja, za možnosť zúčastniť sa súťaže, ktorú zorganizovali, a za možnosť ukázať niečo zo svojej tvorby celému Slovensku. Ďakujem lenivému rodičovi za článok a čitateľom zato, že sa dočítali až sem.