Katarína Mišíková – Hitzingerová: Rozprávky pre deti v brušku

Katarína Mišíková – Hitzingerová je nielen autorkou mnohých literárno – dramatických scenárov a laureátkou niekoľkých literárnych i filmových ocenení, ale aj pedagogičkou, lektorkou a zakladateľkou semináru dramatického písania „Píšeš? Píšem!“, ktorý sa už po šiestykrát konal v srbskej Pivnici. V súčasnosti sa môže pochváliť novou audioknihou, ktorá poteší nielen budúce mamičky, ale aj všetky deti, či dospelých. Jej názov je Rozprávky pre deti v brušku a v našom rozhovore sa dočítate aj to, na aké príbehy v nej narazíte.

V akom období vášho života ste nadobudli presvedčenie, že práve písanie je to, čomu sa chcete venovať?

Keď som mala 11 rokov začala som si nacvičovať podpis spisovateľky. Vtedy bola mojím veľkým vzorom hrdinka knihy a neskôr seriálu Anna zo Zeleného domu. Takže aj ja som spočiatku písala krátke romantické prózy. Neskôr, na strednej škole, som sa začala venovať písaniu poézie a potom dramatických textov, ktoré píšem doteraz. Písanie a knihy boli pre mňa viac než bábiky a iné hry. Mala som viac kníh ako bábik a všetky moje kamarátky sa tomu čudovali. Tvorivé písanie však bohužiaľ nie je na Slovensku uznávané ako zamestnanie. Častokrát sa mi stáva, že keď poviem, že som dramatička, ľudia ani nevedia čo to je. Avšak písanie je pre mňa obrovskou časťou môjho JA :)

Kedy vznikol podnet vytvoriť audioknihu Rozprávky pre deti v brušku a čo vás inšpirovalo?

Podnet k audioknihe Rozprávky pre deti v brušku vznikol koncom novembra v roku 2013. Blížil sa mi termín pôrodu a môj synátor si dával nadčas. Prenášala som ho týždeň. Vlastne predposledná rozprávka (je ich dokopy desať) je autentickým rozhovorom medzi mnou a synčekom Teom, pričom som si predstavovala ako by odpovedal. Každá mama sa rozpráva s dieťatkom už keď je v brušku. U mňa to nebola výnimka. Teovi som zároveň cez slúchadlá, ktoré objímali bruško púšťala hudbu, audio rozprávky, všeličo. A potom mi skrsol nápad – Rozprávky pre deti v brušku :)

Prezraďte, na aké príbehy sa môžu budúce mamičky tešiť?

Rozprávky pre deti v brušku sú koncipované desiatimi rozhovormi medzi mamou a dieťatkom, pričom každá má názov, ktorý sa začína typickou detskou otázkou „prečo?“. Napríklad hneď prvá, ktorá hovorí o láske má názov: „Prečo sa slony zaľúbia do mušiek?“ alebo aj o smrti „Prečo ujo Boh predáva lístky do neba“ a tak ďalej. Každá z nich hovorí o základných ľudských hodnotách, ktoré deti učíme, ak ich chceme vychovať ako dobrých ľudí. Tieto rozprávky sa dajú počúvať aj v neskoršom veku a učiť pomocou nich deti, aby nezabudli byť deťmi a nevyrástli tak skoro. Aby objavovali, ale dávali si na seba pozor. A rovnako sú aj pre dospelých, ktorí zabudli, že boli kedysi deťmi. Rozprávky nahovoril Tomáš Krištof Kucharský – budúci absolvent herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici a Dominika Výrostek Misárová – herečka divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a budúca mamička. Nahrali sme ich v štúdiu Diera v Banskej Bystrici a sú zastrešené vydavateľstvom Visverbi, na ktorého web stránke sa budú dať aj zakúpiť.

kniha

Spomínate si aká literatúra sprevádzala v priebehu tehotenstva vás?

Tá najlepšia literatúra pre tehotné ženy je ich mama a spoločné kamarátky, s ktorými som sa zoznámila na kurze pre tehotné mamičky. Vzájomne sme sa podporovali, pomáhali si, dávali rady a dodnes fungujeme ako skvelá partia. Chodíme spolu na výlety, radíme si, sme tu jedna pre druhú. Na internete nájdete mnoho článkov a webov, ale do akej miery im môžete veriť, to nikdy neviete. Každé tehotenstvo aj samotný vývin dieťatka je individuálny. Zatiaľ čo môj Teo už v 10 mesiacoch začal chodiť, Aďkin Samko len sedel, ale za to už vedel povedať mama. Siskina Viki začala behať ako prvá a najstaršia Hanka len zatiaľ chodila okolo stola, ale bola opatrnejšia. Peťkina Mia sa stala veľmi rýchlo disciplinovanou, zatiaľ čo Teo s Viki stvárali šašoviny. A Sonkina Katuška bola najpokojnejšia a stále vysmiata. Tým najťažším a najkrajším je, keď objavíte spoločný jazyk medzi vami a dieťaťom, ktoré nehovorí. Všetko je v očiach a dotykoch. A vy ste s dieťatkom tak prepojené, že viete už inštinktívne kedy čo a ako.  

Plánujete pokračovať v písaní kníh pre deti, respektíve aké sú vaše vyhliadky do budúcna?

Pre detičky, ktoré som vymenovala v predchádzajúcej otázke píšem rozprávku o pavúkovi Ottovi, ktorej hlavná myšlienka bude: domov nie je miesto, ale ľudia. Mala by sa objaviť ako divadelná hra, ale aj próza. Zatiaľ je v procese. Možno z nej bude aj audio kniha :) Uvidíme.