Ako prežiť cestu autom s deťmi

Nie je umením spraviť si vodičák, ale naučiť sa naozaj jazdiť. Po troch rokoch od jeho vydania mi raz frajer dal ro ruky kľúče od staručkého Mitsubishi, rok výroby 87, a že: “Možeš ho aj nabúrať, hlavne sa nauč sama šoférovať. Lebo kto zvládne Blavu, už dá čokoľvek.” Výzva ako hrom. A tak som sa skamošila s Mickou.

Vtip bol v tom, že autu nefungoval klaksón, nesvietili spätné svetlá, neukazovalo stav nádrže. Zopárkrát ma aj nechalo stáť na ceste, aj na moste na Vianoce, to som si nevedela spomenúť, koľko a kedy som naposledy tankovala. Raz sa mi v zákrute otvorili dvere a to sa išla kamoška-spolujazdec “ušúľať”, dodnes príhodu rozpráva ďalej. Perfišné bolo, že sa dala zaradiť hocijaká rýchlosť a vôbec neprotestovalo. Na prvú jazdu osamote som si vybrala overenú trasu na aerobik. Celý deň ma preháňalo a tento sprievodný jav trval ešte mesiac. Keď som si konečne zvykla, že sedím v aute sama a riešim ostatných ľudí v podobných plechových krabičkách úplne automaticky, auto začalo odchádzať. Ale službu urobilo najväčšiu na svete. Teraz neľutujem, že som získala 10-ročnú prax ešte predtým, než som sa stala mamou. Lebo stres a deti v aute zároveň, to zaváňa masochizmom.

Ak patríte k mamičkám, ktoré dlho odkladali svoju prvú jazdu možno od maturity, odporúčam natrénovať si to bez detí. Napríklad si cez víkend naplánovať jazdu do hypermarketu, ktorú ste už išli x-krát a deti nechať mužovi. Prípadne večer, keď deti spia, vyrazte za svojou kamoškou na čaj k nej domov. Premyslite si aj parkovanie, čo je občas kameňom úrazu. Aj také sa môže stať, že nebude voľné miesto, tak pôjdete domov ako ja :)

Keď ste už zvládli jazdu osamote, cez víkend, na poloprázdnych cestách, skúste niekedy sama vyraziť v špičke. Deti budú zaopatrené, nemáte sa prečo báť. Adrenalín stúpa, keď zistíte, že sa neviete rozbiehať do kopca, vtedy pomáha hlboké dýchanie do pľúc. Možno sa vám stane, že zabudnete odbočiť, prípadne zabudnete, kam vlastne idete. Opäť platí, že sa môžete vrátiť domov, ak ovšem v strese nezabudnete, kde bývate.

Úspešne ste prešli aj týmto testom, hurá na vec! Naložte deti a vyberte sa ku kamoške. Záleží od veku detí, no pre istotu si so sebou zoberte hračky, jedlo a pitie. Je pravda, že brajgelu z jedla sa jednoducho nevyhnete, no mne sa osvedčili napríklad jablká nakrájané na kocky. Na dlhšie cesty beriem CD Zlatá brána alebo Spievanky. Dobrú službu mi už urobila aj audiorozprávka Perníková chalúpka. Knižky a leporelá sa takisto veľmi hodia. Dlhšie trasy sa snažím naplánovať na obedný spánok. Pokiaľ ide o viachodinové náročnejšie cesty, potrebujete posilu. A tablet s Mášou a medveďom (postačiť nám však môžu aj detské časopisy, omaľovánky alebo niektoré z hier do auta. Mnoho inšpirácií môžete nájsť aj v knižke Kedy tam už budeme – poznámka redakcie). Mierne zvýšený tlak ešte nikomu neuškodil, keď napríklad nepočítate s obchádzkou, výsledok však stojí zato. Budete mať zmenu a deti nové podnety. A to všetko len vďaka tomu, že ste nabrali guráž šoférovať a spríjemniť si materskú.