Pokus s peroxidom
Odrené koleno, to je bežná realita detského spoznávania sveta. Čo s tým? Roztok 3 % peroxidu vodíka by vo vašej lekárničke nemal chýbať. Na drobné poranenia (malé porezania, odreniny a pod.) je to to najlepšie, čo môže byť. Jednak neštípe, ako iné známe dezinfekcie, a na druhej strane deti zaujme. Čím? Šumí a bublá… Na to, aby sme deťom šumenie a bublanie peroxidu vodíka ukázali, im ani sebe nemusíme „rezať do prsta“.
Čo budeme potrebovať
- peroxid vodíka (100 g balenie 3 %-ného sa dá bežne kúpiť v lekárni za niečo vyše jedného eura)
- zemiak alebo jablko
- malý sklenený pohár (stačí aj „štamprlík“)
Postup
- naplníme pohár do polovice peroxidom vodíka
- pridáme kúsok rozrezaného surového zemiaka alebo kúsok jablka
- pozorujeme čo sa stane
Takmer okamžite sa zo zemiaka uvoľňujú bublinky a je počuť jemné šumenie. V menšom množstve sa dajú bublinky pozorovať aj na druhý deň, kedy je vidno aj slabé vybielenie povrchu zemiaka.
Čo sa to na zemiaku deje?
Ide o dej, kedy sa peroxid vodíka rozkladá pri styku s organickým materiálom (teda baktériami, rastlinami a živočíchmi) za vzniku plynu.
Čo však peroxid rozkladá?
Surové zemiaky, tak ako aj naše telo, obsahujú látku zvanú enzým (konkrétne ide o enzým kataláza). Enzým je chemikália nachádzajúca sa v živých bunkách. Jej cieľom je urýchliť rozpad zložitých chemických látok z potravy na menšie časti a ešte menšie časti, až kým z nich nie sú použiteľnejšie látky. V prípade nášho enzýmu – katalázy – ide o rozklad peroxidu vodíka na vodu a kyslík. Peroxid vodíka je totiž škodlivá látka. Vzniká počas procesov látkovej premeny (metabolizmu) – spomínaným rozpadom zložitých chemických látok z potravy. Preto musí byť urýchlene premenený na iné, menej nebezpečné látky, aby sa zabránilo poškodeniu buniek a tkanív. Bunky bežne používajú enzým – kataláza – na rýchly rozpad peroxidu. Jedna molekula katalázy totiž dokáže zmeniť približne 5 miliónov molekúl peroxidu vodíka na vodu a kyslík každú sekundu. To je akoby jeden človek zmenil za sekundu všetkým ľuďom na Slovensku napríklad farbu vlasov.
Keď si nalejete peroxid na ruku, kde nemáte žiadnu ranu, nič sa nestane. Keď však kvapnete peroxid do rany na ruke, napríklad po páde z bicykla, okamžite na to poranené miesto „dofrčí“ enzým – kataláza – a v rane dôjde k reakcii, pri ktorej vznikne kyslík (to sú tie šumiace bublinky v rane). Kyslík zničí choroboplodné zárodky, ktoré sa vám dostali do rany a nemusíte sa báť, že by vám rana začala hnisať.
Zjednodušene povedané, peroxid vám ranu dezinfikuje.
Ak by sa vám niekedy pritrafila odrenina, môžete vyskúšať a zároveň porovnať iné bežne predávané dezinfekcie a náš spomínaný peroxid.
Štípe menej ako napríklad Ajatin či Septonex?