Ako deti naučiť pozitívne riešiť svoje spory. Dá sa to? (1. časť)

Krik, hnev, bitka. Deti svoje problémy a rozdielne názory častokrát riešia skutočne živelným spôsobom. Ak ide o naše deti zvyčajne vieme, čo na ne platí. Čo však v prípade, že na dvore máme hlúčik detí, časť z nich je naša, no časť je „požičaná“? Situácia vrie, každý sa vyhovára. Jeden plače, druhý kričí…

Vieme my rodičia zvládnuť konflikty na vlastnom dvore bez toho povestného „kohútieho efektu“? Zrejme by sme odpovedali, že občas tomu malému Miškovi od susedov máme chuť poriadne naložiť, veď čo si to dovoľuje voči našej malej Katke. Stop! Práve takéto situácie sú skvelým spôsobom, ako učiť naše deti byť fér, a nielen tie. Aj my sami sa môžeme priučiť, že dominovať nie je vždy tá správna cesta, a že počúvať aktívne aj malé dieťa, nás naučí omnoho viac. A možno práve vďaka tomu prestaneme s tým klasickým rodičovským klišé: „Keby si ma počúval…“

Ako na to?

V detskej izbe či na dvore sa niečo stalo. Krik signalizuje, že niekto niečo určite vyviedol a zrejme sa neštítil použiť aj nejaký ten buchnát či kopanec. Vybehnete von. Ten najmenší pravdepodobne plače najviac a situácia je vám hneď jasná. Spustíte krik a? Pravdepodobne sa nič strašné nestalo, nikto nekrváca, nestratil vedomie, a tomu aj prispôsobte svoju reakciu. Pokojne sa spýtajte to obligátne: „Čo sa stalo?“

A tu sa začína vaša mediačná úloha, v ktorej chcete pomáhať riešiť problém a nie z pozície dominancie zasiahnuť. Vysvetlite deťom základné pravidlá, ktoré budete dodržiavať:

  • každý dostane priestor rozprávať
  • nikto nebude skákať do reči
  • počúvame toho, kto práve rozpráva
  • takisto treba hovoriť, no nie kričať
  • vysvetľujeme, nebijeme sa

Tieto pravidlá sú základom toho, aby sme postúpili v mediácii ďalej. A vysvetľujeme ich aj pri deťoch, ktoré sú u nás prvý, či x-týkrát.

Zdroj: Kopányiová, A.- Smiková, A. Riešenie konfliktných situácií v školách a školských zariadeniach.