Ako mať dobrý vzťah so svojím dieťaťom?
Mnoho detí sa ľahšie zdôverí a porozpráva o svojich problémoch so školským psychológom než s vlastnými rodičmi. Prvým dôvodom je nedostatok času, ktorí rodičia majú na svoje deti. Druhým neschopnosť vypočuť si dieťa a tretím jeho neakceptácia takého, aké je. Rodičia si namýšľajú, že sú tými, ktorí by mali byť príkladom, mali by moralizovať, mentorovať, prikazovať, zakazovať, v hádkach vyjsť ako víťazi. Pritom stačí tak málo. Ukázať deťom svoju prirodzenosť, ľudskosť, akceptáciu a dôveru. Ak chcete popracovať na zlepšení vzťahu so svojím dieťaťom, nasledujúci článok vám pri tom pomôže.
Dôvodom nezhôd medzi rodičmi a deťmi je nedôvera. Deti nedôverujú rodičom a rodičia deťom. Prítomný je samozrejme pocit odcudzenia. Žijeme v jednej domácnosti bez toho, aby sme vedeli o pocitoch toho druhého, bez toho, aby sme sa porozprávali, zaujímali sa, spolupracovali. Ak sa vyskytne nejaký problém, dieťa sa ho snaží tajiť dovtedy, kým je to možné. Po odhalení problému rodičmi sa zhyperbolizuje a je sprevádzaný krikom, dohováraním, vyhrážkami.
Kľúčom k úspešnému rodičovstvu je dôvera, počúvanie bez hodnotenia, kriku a schopnosť prejaviť vlastné city. Ak sa dieťa vyjadrí o svojom rodičovi, že je pre neho skôr dobrým kamarátom než rodičom, nie je na tom nič zlé, prečo by ste sa mali hnevať, či zlostiť. Práve naopak, je to kompliment, za ktorý môžete byť vďační. Deti, ktoré majú dobrý vzťah so svojimi rodičmi, si na nich cenia ich ľudskosť, otvorenosť, úprimnosť. Pre dieťa je úľavou, keď vie, že za rodičom môže prísť s akýmkoľvek problémom, pretože má istotu, že ho neodsúdi, vypočuje bez hodnotenia, kriku a prejaví záujem. Avšak mnohé výskumy a vyjadrenia školských psychológov dokázali, že dieťa sa ľahšie zdôverí a porozpráva s cudzím človekom (napr. psychológom), než s vlastnými rodičmi. Ako dôvod uviedli , že rodičia na nich pri prvej vete začali kričať, skákali im do reči, začali s poučovaním a odcudzovaním.
Mnohí rodičia využívajú pri výchove krik, zakazovanie, prikazovanie, moralizovanie, ktoré vyvoláva u detí nedôveru a strach. Preto sa nezdôveria s problémami rodičom a nevyhľadajú ich pomoc. To je chyba, pretože práve rodičia by mali byť prvými osobami, ktoré dieťa vyhľadá v prípade núdze. Nenechajte svoje deti samé s problémami, ktoré ich trápia, ale poskytnite im pomocnú ruku.
Dôležitá je akceptácia dieťaťa, ktorá je pre neho podporujúcim činiteľom. V akceptujúcom vzťahu môže dieťa napredovať, zdravo sa vyvíjať, prospešne meniť, stať sa tvorivejším. Ak budeme dieťaťu neustále hovoriť, aké je zlé, jednak mu tak vyjadrujeme, že ho neakceptujeme také, aké je a riskujeme možnosť, že sa takým aj stane. Ak dieťaťu ukážete, že ho akceptujete také, aké je, zlepší sa vzťah medzi vami, dieťa sa naučí mať rado samo seba, bude ľahšie zvládať konflikty a problémy.
Ak k vám dieťa príde s nejakým problémom, pokojne ho vypočujte bez toho, aby ste ho prerušovali. Buďte bútľavou a tichou vŕbou, ktorá počúva. Po tom, čo sa vám dieťa vyrozpráva, prejavte záujem a pokúste sa nájsť spoločné riešenie daného problému. Vhodnou pomôckou môžu byť pre vás takzvané vábničky, ktoré nabádajú dieťa k rozprávaniu, vyjadreniu vlastných pocitov, názorov a myšlienok.
Vábničky
- „Povedz mi o tom viac.“
- „Rozumiem.“
- „Chápem ťa.“
- „Ozaj?“
- „Nepovedz!“
- „Zdá sa mi, že ťa to trápi.“
- „Mám pocit, že si pre to smutná/ý.“
- „Rád/a by som o tom počula.“
- „Čo si o tom myslíš?“
Tieto vábničky majú skutočnú moc, ktorá deťom pomáha otvoriť sa, rozprávať o tom, čo ich trápi, podporovať ich k rozhovoru. Rodičia nimi vyjadrujú akceptovanie. Budete prekvapení, ako sa zlepší váš vzťah s deťmi a zistíte, že problémy sa riešia ľahšie bez kriku, nervov a moralizovania. Sami zistíte, ako dobre sa viete porozprávať so svojim dieťaťom.
Milí rodičia, akceptujte svoje deti také, aké sú, pretože skutočná láska vyjadruje akceptovanie. Keď niekoho ľúbime, tak preto, lebo ho akceptujeme takého, aký je.
Použitá literatúra: GORDON, T. 1995. PET. Úspešná rodičovská výchova. Mind Control Edition, 1995. 252 s. ISBN 963 04 5138 7.