Deti a striedavá starostlivosť – časť 1.
Po rozpade rodiny sa v dnešnej dobe stáva pomerne populárnou striedavá starostlivosť, ktorej úprava v Slovenskej republike existuje len pomerne krátku dobu.
Striedavá starostlivosť bola upravená novelou zákona č. 217/2010 Z. z. z 1. júla 2010, ktorou bol upravený a doplnený zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. a k nemu pribudla k 1. januáru 2012 novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou bola upravená možnosť súdu rozhodnúť predbežným opatrením o striedavej starostlivosti.
V zahraničí striedavá starostlivosť existovala už dávnejšie, čo bolo inšpiráciu pre jej vyriešenie aj u nás. Inšpiráciou boli napríklad severské krajiny, ale aj Česká republika, kde bola striedavá starostlivosť uvedená do praxe už skôr.
Zahraničné prieskumy poukazujú na skutočnosť, že to zmierňuje porozvodové komplikácie, ako napríklad traumu z rozvodu, syndróm zavrhnutého rodiča, deviáciu mladistvých, psychické a emocionálne poruchy v dospelosti, ale aj zachovanie modelu rodiny s dôkazom na dohodu a nekonfliktnú komunikáciu medzi rodičmi ako vzorom správania. Naši odborníci sa s týmto však veľmi nestotožňujú a poukazujú aj na možnosti opačného efektu.
Tak ako odborníci, či už slovenskí alebo zahraniční, sa v názoroch na uvedenú problematiku líšia, tak aj názory verejnosti sú odlišné. K uvedenému je potrebné uviesť, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každého. Nevhodná je hlavne pre alkoholikov, násilníkov, či pre narkomanky. Je to hlavne z dôvodu, že takáto starostlivosť si vyžaduje citovú a osobnostnú zrelosť, schopnosť spolupráce, nadhľad, dobrú vôľu a samozrejme priority smerom k záujmom dieťaťa.
Na Slovensku má záujem o určenie striedavej starostlivosti asi 50 % rodičov. V našom zákone je ustanovené, že aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov stačí, že druhý rodič o určenie striedavej starostlivosti požiada. Tým je blokovaný bezdôvodný nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou.
Tento typ starostlivosti umožňuje rodičom dať deťom model slušnej civilizovanej dohody (to u výhradnej starostlivosti nie je), obaja rodičia zostávajú pre dieťa dôležití, čo znamená, že sa môžu zastupovať a pomáhať si. Ďalej tento model ukazuje deťom tak prakticky, ako aj konkrétne, ako je možné spolupracovať aj za zložitých podmienok. Striedavá starostlivosť si vyžaduje, aby rodičia potlačili tie horšie stránky ľudskej povahy a aj napriek zložitosti danej problematiky ukázali lepšiu stránku a našli v kľude spoločné riešenie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že striedavá starostlivosť môže byť súdom schválená aj v prípade, ak jeden z rodičov s tým nesúhlasí. Je tomu tak v prípade, že jeho dôvody nesúhlasu nie sú dostatočne opodstatnené. Ak sa rodičia ale dohodnú, tak je to pre nich, a rovnako aj pre dieťa veľkou výhodou.
V zahraničí je to pomerne bežná forma úpravy starostlivosti o dieťaťa v prípade rozchodu alebo rozvodu rodičov. Na Slovensku sa táto forma úpravy ale zatiaľ pomerne málo schvaľuje, nakoľko v našom sociálnom systéme sa uprednostňuje názor, že dieťa patrí matke.
Ako je známe, či už rozchod alebo rozvod je následkom nezhôd, ktoré vznikli neschopnosťou sa vzájomne dohodnúť. Preto z môjho pohľadu vo väčšine týchto prípadov nie je možné dospieť k nejakému kompromisu a preto ani k vhodnej úprave striedavej starostlivosti, ktorá by nemala zlý vplyv na dieťa. Len veľmi malé percento, či už partnerov alebo manželov sa rozíde v priateľskom duchu a tak sú schopní sa sami dohodnúť na následnej starostlivosti o dieťa. Ak sa totiž nerozídu v dobrom, majú sklony si robiť vzájomné problémy, ktoré sú často aplikované cez dieťa, ako nástroj pomsty.
Ako by mala striedavá starostlivosť vyzerať?
Presná úprava striedavej starostlivosti záleží hlavne od dvoch základných aspektov, ktorými sú vek dieťaťa a vzájomná vzdialenosť bydliska rodičov. V každom prípade je najvhodnejšie, keď sa rodičia dohodnú, nakoľko oni sami najlepšie poznajú svoje dieťa a tak by mali najlepšie vedieť, aká úprava by bola pre dieťa najmenej traumatická. Základom toho je, aby sa rodičia boli schopní dohodnúť.
V prípade dohody rodičov súd odsúhlasí úpravu, ktorú rodičia spoločne navrhnú. Ak sa nedohodnú a súd nevidí dôvod pre zamietnutie určenia striedavej starostlivosti navrhnutej jedným z rodičov, túto buď schváli alebo určí jej vhodný variant. Tento variant, ale môže byť vhodný z pohľadu súdu, ale nie z pohľadu rodičov alebo detí. Je to spôsobené tým, že či už súd alebo kolízny opatrovník (tým je zástupca z ÚPSVaR) nepoznajú dokonale situáciu. Tú poznajú najlepšie rodičia.
Ako bude určená striedavá starostlivosť, záleží hlavne od veku dieťaťa a od vzájomnej vzdialenosti bydliska rodičov. Rovnako majú vplyv aj záujmové krúžky, ktoré dieťa navštevuje, nakoľko je vhodné čo najmenej narušiť jeho zaužívaný denný program.
Tak vek ako aj vzdialenosť bydliska rodičov má vplyv hlavne na interval striedavej starostlivosti. Najvhodnejší je interval mesačný, ale v prípade, že rodičia bývajú ďaleko od seba, je vhodný ročný interval.
Podľa veku dieťaťa je zvyčajne striedanie najbežnejšie nasledovne:
- ak je dieťa v jasličkárskom veku, je to zvyčajne po 1 dni,
- ak je v škôlkárskom veku, tak zvyčajne po 2-7 dňoch,
- ak dieťa navštevuje ZŠ, tak po týždni,
- vo veku, keď navštevuje SŠ, tak po 2 týždňoch.
Vzdialenosť bydliska rodičov má tiež veľmi veľký vplyv na interval striedania dieťaťa. Ak rodičia bývajú blízko seba a tak vedia zabezpečiť, že dieťa bude pri pobyte u ktoréhokoľvek rodiča navštevovať stále rovnakú školu alebo škôlku, nie je problém akýkoľvek časový interval, ktorý si rodičia dohodnú.
Ak rodičia bývajú ďaleko od seba, vzniká tu problém, že dieťa počas pobytu u rodičov bude meniť aj škôlku alebo školu, ktorú navštevuje. V takomto prípade je vhodné, aby bol interval striedania stanovený s ohľadom na uvedené a hlavne v prípade, ak sa jedná o žiaka základnej alebo strednej školy. V takom prípade treba zohľadniť uvedenú skutočnosť a z môjho pohľadu je vhodné striedanie po polroku alebo po roku. Je to hlavne s ohľadom na prebraté učivo, nakoľko rýchlosť preberania stanoveného učiva sa na školách líši. Preto, aby dieťa malo možnosť plynulejšieho prechodu, je vhodné striedanie pri ukončení školského polroku alebo roku. Tak sa dá dieťaťu možnosť plynulejšieho prechodu z jednej školy do školy druhej.
V každom prípade je vhodné nielen to, aby sa rodičia boli schopní dohodnúť, ale je vhodné, aby v prípade možnosti bývali blízko seba, aby dieťa nemuselo meniť pri zmene pobytu aj školu a prípadne vynechať navštevovanie záujmových krúžkov. Tým je tiež ovplyvnený vhodný vývoj dieťaťa.