Deti a striedavá starostlivosť – časť 2.
V prvej časti sme si povedali čo-to o zákonnej úprave striedavej starostlivosti na Slovensku a tom ako by mohla takáto starostlivosť fungovať v praxi. V dnešnej časti sa pozrieme bližšie na jej špecifiká.
Striedavú starostlivosť deti často vnímajú ako akúsi formu výmenného pobytu. Jeho obrovskou nevýhodou je, že sa bližšie nezohľadňujú jednotlivé osudy detí. Azda najväčšou nevýhodou je, že aj v prípade ak dieťa protestuje a nechce ísť k druhému rodičovi, musí ísť. Hoc to znamená, že to budú pre dieťa v podstate nekonečné dni. Táto nepriaznivá situácia nastáva pre dieťa hlavne v prípade, že má ísť k rodičovi, s ktorým nemá dobrý vzťah, u ktorého sa necíti z nejakého dôvodu príjemne.
Ak má ísť dieťa k rodičovi, s ktorým nemá dobre vyvinutý vzťah, je to niekedy výhoda, ale nie vždy. Niekedy kvázi nútený pobyt u takéhoto rodiča postupom času môže zmeniť ich vzťah a môže sa stať, že si k sebe cestu nájdu. To je výhodou, nakoľko potom dieťa lepšie znáša pobyt u tohto rodiča.
Ďalším špecifikom je, že dieťa má v podstate akoby dva domovy. To môže spôsobiť, že dieťa prestane mať pocit domova, čo má výrazný vplyv na psychiku dieťaťa. Dieťa totiž potrebuje istoty a pocit domova. Preto je tiež veľmi dôležité, aby sa rodičia dohodli aj napriek nezhodám z minulosti a tým dieťaťu čo najviac tento prechod uľahčili, čím predídu tomu, že dieťa bude mať z danej situácie stres.
Špecifikom je aj skutočnosť, že striedavou starostlivosťou sa obom rodičom vytvárajú podmienky na aplikovanie svojich výchovných predstáv, čo ale nevhodne vplýva na dieťa.
Pri viacerých deťoch je aj skutočnosť, že je tu daná možnosť, aby deti boli zverené v rovnakom čase rôznym rodičom. Je otázne, či je uvedené vhodné, nakoľko sa tým môže narušiť súrodenecký vzťah. Ak boli súrodenci zvyknutí vyrastať spolu a zrazu si ich rodičia striedajú, ale len po jednom, tak prakticky zaniká súrodenecký vzťah, čo samozrejme nie je dobré. Deti sa potom navzájom odsudzujú, nakoľko často v takýchto prípadoch majú inak stanovený režim.
Kvázi špecifikom, ale v hlavnej miere aj výhodou striedavej starostlivosti je skutočnosť, že dieťa je zvyknuté na oboch rodičov. Preto ak by jeden z rodičov ochorel a bol v nemocnici, alebo by sa mu niečo stalo, prechod dieťaťa k druhému rodičovi na potrebnú dobu je niekedy traumatizujúci. Výhodou takejto starostlivosti je, že rodičia sú viac nútení sa dohodnúť ohľadne vecí týkajúcich sa detí a spolu tak spolupracovať, čo znamená, že vedia o deťoch prakticky všetko a tak aj v prípade výnimočnej situácie vedia presne čo a ako robiť.
Pri striedavej starostlivosti často vznikne situácia, keď si jeden z rodičov alebo aj obaja, založia novú rodinu. V takom prípade sa dieťa musí prispôsobiť novej situácii. Stáva sa, že má problém akceptovať túto situáciu, ale vhodným prístupom to určite zvládne. Základom je, aby sa pri tejto novej situácii dieťa necítilo akoby vyčleňované a hlavne aby mal aj naďalej v oboch domovoch približne rovnaké podmienky.
Tiež je vhodné, aby v prípade, že má dieťa v novej rodine súrodenca, bolo ku všetkým deťom pristupované rovnako a všetky mali povinnosť dodržiavať rovnaké pravidlá. Tým sa vzťah medzi rodičom a dieťaťom v podstate nenaruší a zostane prakticky rovnaký.
Základné pravidlá
Podstatou pravidiel striedavej starostlivosti a teda kvázi dvoch domovov dieťaťa je, aby deti v oboch domovoch mali vytvorené obdobné podmienky. Tým sa pri prechodne medzi oboma bydliskami veľmi nenaruší stereotyp, na ktorý bolo dieťa zvyknuté.
Dieťa potrebuje v každom veku stabilné prostredie, režim a jednotnú výchovu. Preto treba, aby si rodičia v záujme dieťaťa dohodli presne podmienky a spôsob výchovy, ktorý má byť v oboch domovoch rovnaký. Tým si rodičia zabezpečia aj to, že ich dieťa bude rešpektovať oboch, nakoľko budú obaja vo výchove postupovať rovnako.
Ak rodičia nie sú vo výchove jednotní, spôsobujú v deťoch chaos, zmätok a neistotu. Dieťa zvyčajne chce vyhovieť rodičovi a tak v nerovnakých podmienkach bude cítiť neistotu. Keď dieťa raz smie a inokedy nie, môže sa stať, že si nevybuduje rešpekt k pravidlám a hodnotám.
Dieťa teda musí v relatívne rovnakom čase byť vyzdvihnuté zo škôlky alebo školy, naučené, najedené, okúpané a v relatívne rovnakom čase ísť do postele. Preto si rodičia pri striedavej starostlivosti nemôžu myslieť, že je vhodné, aby dieťaťu zaviedli režim, akoby boli na prázdninách. Tým by ublížili nielen dieťaťu a druhému rodičovi, ale aj sebe.
Pre rovnosť pravidiel je základom, aby rodičia spolu komunikovali a svoj prípadný hnev a zlosť dali bokom. Musia sa totiž aj v prípade zmeny situácie informovať o novovzniknutej situácii, aby dokázali rovnako reagovať.
Základné pravidlá, ktoré si rodičia majú dohodnúť a rovnako dodržiavať sa týkajú hlavne denného režimu (budíček, raňajky, obedy, večere, večierka, tiež koľko času môže tráviť pri televízii alebo počítači…), odmien, trestov a vreckového (kedy, za čo a ako dieťa odmeniť alebo potrestať, či a aké vreckové mu dávať…), stanovenia priorít (škola, krúžky, kamaráti, televízia…) a v nepodstatnej miere aj zdravia (informovať sa o zdravotnom stave, kedy a ktorého lekára navštíviť…).
Z uvedeného vyplýva jedna hlavná podmienka a tou je, aby sa rodičia vedeli navzájom dohodnúť. Bez toho striedavá starostlivosť nebude mať pozitívny výsledok. Neschopnosť komunikovať, časté strety a konfliktné situácie majú zlý dopad na psychiku dieťaťa. Rovnako aj kladenie dôrazu rodičov na iné priority nevhodne vplýva na dieťa.
Je veľmi málo rodičov, čo sú schopní dať svoje nezhody bokom a dohodnúť sa. Preto striedavá starostlivosť nie je pre každého. Pri nej sa musí dať všetko zlé bokom, nakoľko dieťa za nezhody rodičov nemôže. Rodičia musia v záujme dieťaťa hľadieť predovšetkým na jeho záujmy a snažiť sa o dohodu, ktorá bude pre dieťa najmenej traumatizujúca. Ak je dieťa menšie, treba sledovať, ako reaguje na rôzne situácie. Ak sa jedná o väčšie deti, je vhodné sa rozumne s nimi porozprávať o vzniknutej situácii a vypočuť si ich názor. Deti často situácie vnímajú inak ako rodičia a preto je len na prospech, ak sa v kľude o všetkom rodič s dieťaťom dokáže porozprávať.
V každom prípade si treba uvedomiť, že pre nás rodičov, ako dospelých, je vzniknutá situácia zložitá. Ako ju asi potom vnímajú deti? Čo sa asi preháňa ich mysľou?
Takže aj keď je to ťažké, treba dať bokom svoj hnev, svoje vzájomné nezhody a pozerať sa na to, čo je najlepšie pre naše dieťa. Treba vyhodnotiť situáciu tak, aby sme mu nespôsobili traumu. Už samotný rozchod rodičov je pre dieťa zložitý. Prečo potom ho zaťažovať ešte ďalšími starosťami?
Na uvedenú problematiku sa názory líšia a po prečítaní tohto článku niektorí rodičia budú súhlasiť a iní nie, ale to je tým, že striedavá starostlivosť naozaj nie je pre každého.
Takže prajem všetkým rodičom, ktorí sa rozhodnú pre túto formu starostlivosti, aby mali v sebe dosť síl na čo najlepšie zvládnutie vzniknutej situácie. Hlavne, aby dokázali situáciu riešiť s chladnou hlavou. Veď všetko sa dá zvládnuť. Nie nadarmo sa hovorí, že kde je vôľa, tam je aj riešenie a tak „Nič nie je nemožné“.