Máme doma záškoláka
Predstavte si situáciu, kedy pokojne sedíte v práci, pracujete a zrazu vám zazvoní telefón. Na druhej strane linky sa ozve triedna učiteľka vášho dieťaťa s otázkou, či už je vašej dcére lepšie a kedy už príde do školy. A vás v tej chvíli obleje studený pot.
Všetko vám je jasné, viete aká nepríjemná situácia práve nastala. Áno, máte doma záškoláka.
Samozrejme, žijete s pocitom a vedomím, že vaše dieťa chodí vzorne do školy. Veď sa s ním každý deň rozprávate o tom, čo sa učili, ako bolo v škole… Ani vo sne by vás nenapadlo, že vaša dcéra alebo syn môžu chodiť poza školu.
A čo teraz? Určite vám stúpne tep, navrú žily a vojde do vás taká zlosť, že by ste ho/ju naradšej roztrhli, keby sa vám dostali pod ruku. Avšak, fyzickým potrestaním alebo rôznymi zákazmi (toto a toto nesmieš a teraz budeš tu sedieť a učiť sa deň-noc) síce uľavíte sebe, ale v žiadnom prípadne nepomôžete svojej ratolesti.
Vždy treba zistiť čo je za tým
Dôležité je zistiť, prečo sa z vášho dieťaťa stal zrazu záškolák. Príčin môže byť viac a záškoláctvo podľa nich môžeme rozdeliť na akési dve kategórie:
- plánované záškoláctvo
- neplánované (impulzívne) záškoláctvo
V prvom prípade, ako už aj názov napovedá, ide o cielenú činnosť, ktorej predchádza nejaká príprava. Za mojich školských čias si pamätám, že vždy sa našiel v našej triede nejaký ten jedinec, ktorý sa snažil naplánovať hromadný odchod zo školy (napr. keď hrozila nejaká písomka alebo keď už bolo na nás toho veľa).
K druhému typu záškoláctva (neplánovanému), prichádza akosi spontánne, nárazovo, impulzívne. Dieťa sa ešte včera pripravovalo na dnešnú písomku, ale ráno ho akosi zrazu začala bolieť hlava a prišlo mu nevoľno… a hneď je na svete milión argumentov, prečo sa nedá ísť do školy.
To prečo vaše dieťa nechodí zrazu do školy má vždy nejaký zdroj alebo príčinu. A tú treba vždy čo najrýchlejšie nájsť. Najčastejšou príčinou záškoláctva býva negatívny vzťah detí ku škole. Popravde, niekedy sa im ani nečudujem. Ak si napríklad na nich „zasadol“ niektorí z učiteľov alebo stále dokola deti počúvajú, že z vás aj tak nikdy nič nebude a vlastne ste k ničomu – potom sa fakt niet čomu čudovať, že deti do školy chodiť nechcú.
Ďalšou príčinou môžu byť samotní rodičia – ak deti vo vás nevidia vzor prečo by mali do školy chodiť alebo vy sami im školu nejakým spôsobom dehonestujete, dieťa veľmi rýchlo nadobudne presvedčenie, že chodenie do nej môže byť zbytočné. Častým faktom a príčinou sú aj domáce hádky a napätá situácia – dieťa takéto situácie len veľmi ťažko chápe a znáša a preto sa buď uzatvorí do seba alebo situáciu rieši po svojom, napr. aj spomínaným záškoláctvom.
Šikana – určite netreba túto príčinu nejako veľmi rozpitvávať. Patrí medzi jedny z hlavných a najnebezpečnejších.
V každom prípade, hneď ako sa dozviete o záškoláctve vašich detí, treba tento problém začať riešiť. Ak treba, aj s odborníkom, či už psychológom alebo výchovným poradcom priamo na škole. Vždy sa však s dieťaťom o tejto situácii bavte otvorene, povedzte mu, že ide o naozaj vážnu vec. Rovnako ho pochváľte a postavte sa na jeho stranu, ak je k vám dieťa úprimné – potrebuje mať totiž v niekom oporu.
Sumár v kocke
- ak už sa vo vašej rodine prejavilo záškoláctvo, vždy hľadajte jeho príčinu
- dieťaťu treba jasne povedať, že urobili veľký prešľap – niečo čo sa už nesmie opakovať
- vždy problém riešte aj so samotnou školou – triedny učiteľ, výchovný poradca, prípadne sa obráťte na psychológa
- buďte dieťaťu oporou – ak na neho budete prísny, môže sa ešte viac uzatvoriť do seba a môže s vami prestať komunikovať v tejto veci úplne
- ak sa o záškoláctve dozviete priamo od školy, určite nezatĺkajte, že to tak nebolo, môže sa to v konečnom dôsledku obrátiť proti vám
