Warning: Undefined array key "views_721" in /data/7/3/7308df5c-d804-49e5-b7f8-7dc05288a864/lenivyrodic.sk/web/wp-content/themes/lenivyrodic/inc/post-views.php on line 10

Tresty vo výchove detí

Viem si predstaviť, že niektorí ste sa zhrozili potom, čo ste si prečítali nadpis. Prečo trestať vo výchove? Je to vôbec správne? Veď ja svoje deti nebijem.

Skúsme sa na problematiku pozrieť troche bližšie. Určite by bolo pri výchove detí najlepšie, keby sme nemuseli trestať vôbec a nikdy. Avšak, taká situácia asi nenastane, lebo aj to najlepšie dieťa zaručene urobí nejaký ten prešľap.

Povedzme si teda, ako a kedy je vhodné dieťa potrestať = udeliť mu trest a kedy je lepšie nechať pôsobiť tzv. prirodzené dôsledky jeho konania. Samozrejme, nechať pôsobiť dôsledky je vždy lepšie z pohľadu výchovy, ako udelenie trestu samotného. Vysvetlíme si na niekoľkých príkladoch:

Príklad prvý

Malý Peťko (4 roky) jazdí na svojom bicykli nebezpečne blízko pri ceste. Vám sa pred očami už zobrazujú možné katastrofické scenáre. Začnete na malého Peťka kričať, aby zastavil a nešiel tak blízko ku ceste – lenže Peťko vás nepočúva. A tak sa za ním rozbehnete a “naložíte” mu zopár na zadok – ako formu trestu za to, že vás nepočúvol.

Vhodnejšie je však mu zobrať bicykel a vysvetliť mu, že voziť sa pri ceste je nebezpečné. Následne si dohodnete pravidlá, napríklad že keď pôjdete popri ceste, tak bicykel nedostane a bude sa vás musieť držať za ruku – je to prirodzený dôsledok jeho konania. Resp. bicykel dostane len vtedy, keď pôjdete na prechádzku do parku.

Príklad druhý

Anička (4 roky) má k dispozícii niekoľko druhov obuvi, na rôzne počasie (sandále, dva druhy tenisiek, gumáky do dažďa). Vždy keď idete von a poviete jej, aby si obula konkrétne tenisky, Anička sa zatne a obuje si gumáky. Začnete sa naťahovať, až situácia vyústi opäť nakladačkou na zadok. Vhodnejšie by bolo nechať malej Aničke k dispozícii len jedny tenisky a gumáky schovať a vytiahnuť ich až v prípade dažďa. Anička by tak musela znášať prirodzené následky v podobe, že si nebude môcť vyberať medzi topánkami a bude si musieť vždy obuť len tie tenisky, ktoré má vytiahnuté.

Príklad tretí

Juraj (14 rokov) by chcel mať rovnaký dotykový mobil ako jeho otec. Ten mu prisľúbil, že mobil dostane, avšak dostačujúci pre jeho využitie a teda nie dotykový. Jurajovi sa to nepáči a v afekte hodí otcov mobil o zem a rozbije ho. Otcova reakcia môže byť nasledovná – fyzicky potrestá Juraja (hoci pri takto veľkých deťoch sa rodičia už menej uchyľujú k fyzickým trestom), prípadne mu zakáže sa stretať s kamarátmi alebo chodiť na športový krúžok.

Vhodnejšia otcova reakcia by bola taká, že by si syn musel “odpracovať” vzniknutú škodu. A to napríklad formou určitej brigády alebo prác v domácnosti. Tým by aj Juraj pocítil prirodzený dôsledok svojho konania.

Ak by Juraj dostával od rodičov vreckové, určitý spôsob dôsledku by mohlo byť aj jeho zníženie.
Treba však vždy pri deťoch brat do úvahy aj zmiernenie dôsledkov ich konania – nemôžete Jurajovi zaraziť vreckové na najbližšie tri roky, pokiaľ splatí vzniknutú škodu. Môže však dostávať znížené vreckové po dobu pol roka.

Prirodzenými dôsledkami si teda deti skôr a lepšie uvedomia mieru svojej chyby. Naopak pri udelení trestu, ktorý veľakrát ani nesúvisí s danou situáciou, si deti často ani neuvedomujú mieru svojho zlyhania.

Ak sa už ako rodič uchýlite k trestu, mal by byť vždy primeraný a dieťa by hlavne malo vždy vedieť, za čo je potrestané. Ak by tomu tak nebolo, nikdy by sa neodnaučilo robiť chybu, za ktorú ho vy potrestáte.

Tiež by ste sa mali vyhýbať psychickým trestom, napríklad že sa nebudete s dieťaťom rozprávať alebo ho budete strašiť nejakými zlými rozprávkovými bytosťami (príde čert a zožerie ťa…).

Rovnako nie sú na mieste ani formy trestu, kedy deťom zakazujete fyzický pohyb alebo stretanie sa s priateľmi. Častokrát som sa stretla s tým, že sa deťom zakázali činnosti, ktoré mali radi, ako: „tento týždeň nepôjdeš na krúžok alebo nebudeš sa stretať s kamarátmi.“ Ale televíziu rodičia nezakázali – čo je dosť nepochopiteľné.

To, že dieťa nebude pozerať týždeň alebo dva televíziu – na ňom nezanechá v zásade žiadne následky. Naopak si myslím, že ak by ste dieťaťu zakázali napríklad športovanie alebo bicyklovanie, prípadne kontakt s priateľmi, bude to mať ďaleko horšie následky na rozvoj dieťaťa – začne sa nudiť a bude hľadať alternatívny program – časté pozeranie televízie, mobilovanie… Okrem toho, aby bolo dieťa spokojné a kľudné, potrebuje pohyb ideálne na čerstvom vzduchu – preto nechať ho týždeň doma nie je dobrý nápad.

Je super, ak by výchova mohla fungovať bez trestov. Niekedy je však potrebné trest udeliť. Vtedy však treba pamätať na to, aby bol spravodlivý, primeraný a hlavne, aby dieťa vedelo za čo trest dostalo.