Dieťa predškolského veku a hra

Dieťa a hra sú nerozlučná dvojka. Hra zabezpečuje dieťaťu jeho potreby, záujmy, rozvíja celú jeho osobnosť. Každé dieťa má právo na hru.

V hre deti napodobňujú to, čo vidia, s čím majú skúsenosti. V predškolskom veku sa deti radi hrajú na rodinu, zvieratá, povolania. Na konci obdobia dieťaťa predškolského veku sú to hry manipulačné, teda so skladačkami, kockami, ale aj hranie rolí, teda dieťa sa môže stať obľúbenou rozprávkovou bytosťou z televízie, knižky, či počítačovej hry. Obľúbené sú aj dramatické hry, kde deti zobrazujú postavičky z konkrétnej rozprávky.

Keď prídete pre dieťa do materskej školy a spýtate sa ho, čo robili, dieťa zväčša odpovie, že sa hrali. Je to prirodzené, pretože aj učiteľky využívajú ako najčastejšiu metódu učenia práve hru. Teda hrou sa dieťa aj učí. A je to pre neho zaujímavé a skôr si aj zapamätá. Pri trojročných deťoch je to napríklad hra Na zvieratká. Deti zo svojej skúsenosti vedia ako sa zvieratko pohybuje, či aké zvuky vydáva. V hre si to precvičuje a teda si aj lepšie tieto zvuky zapamätá.

Hrou Na telefón si zase precvičuje sluchové vnímanie – prvé dieťa pošepká slovo a postupne šepkaním ďalšiemu dieťaťu sa slovo dostane až k poslednému dieťaťu, ktoré dané slovo povie… niekedy vzniknú skomoleniny slov, deti sa pri tejto hre aj zasmejú, zabavia a zároveň sa učia počúvať a opakovať slová, vnímať sluchom. Sluchové vnímanie je neskôr veľmi dôležité pri počiatočnom učení sa čítať.

Hry sa stávajú zložitejšie, čím je dieťa staršie. Všetky skúsenosti a poznatky, ktoré dieťa má, môže v hre využiť, teda hrou dieťa nielen poznáva, ale si aj precvičuje dané poznatky. Napríklad už spomenutá hra Na zvieratká.

Hra však môže pri výchove rodičom aj pomôcť, napríklad ak dieťa je zlostné a hádže sa o zem. Vtedy majú rodičia niekoľko možností:

  • buď si dieťa nevšímajú
  • alebo kričia
  • alebo môžu dieťa vychovávať pomocou hry

Pomocou hry si môžu vytvoriť kútik, kde budú deti (ale aj dospelí samozrejme môžu) odhadzovať „zlosť“. Zvolia si vopred určené miesto, kde dajú škatuľu, napríklad od topánok. Prichystajú si staré noviny. Keď dieťa začne byť zlostné, povedia mu, aby pokrčilo noviny, môže spraviť guľôčku, do ktorej vloží zlosť a hodí ju do pripraveného „koša“, teda do škatule od topánok. Kútik si môžu označiť napríklad ako „Kútik, kde odhadzujem zlosť“.

Ak chcete, aby si dieťa upratalo hračky, zahrajte sa na „vysávačik“ – je to pre dieťa zábavnejšie. Dieťa akože všetky hračky „povysáva“ – je to lepšie ako mu niečo prikazovať, či zakazovať.

Hrou si dieťa napĺňa svoje potreby, túžby, záujmy, prostredníctvom hry sa učí, ale je aj vychovávané.

Výchova hrou je pre dieťa veľmi účinná, nakoľko je pre neho prirodzená. A účinná je najmä v predškolskom veku, pretože predškolský vek dieťaťa je aj zlatým vekom hry. A to by sme si my ako dospelí, ktorí deti vychovávame a učíme, mali uvedomiť.