Vojtova metóda a jej prínos pre dieťa

O tom, čo je to Vojtova metóda a ako vie pozitívne vplývať na motoriku Vášho dieťaťa sme sa rozprávali s Mgr. Zuzanou Komárovou. Zuzka je vyštudovaný diplomový špecialista a magisterský titul získala na Slovenskej zdravotníckej univerzite. 12 rokov už pracuje ako fyzioterapeutka v nemocnici a venuje sa prevažne detským pacientom.

Vojtova metóda je rehabilitačná metóda nazývaná aj reflexná lokomócia (RL). Patrí k najznámejším a najúčinnejším metódam, ktoré využívame pri všetkých poruchách funkcie pohybového systému. Založil ju MUDr. Václav Vojta v 50tych rokoch minulého storočia. Pri tejto metóde nie je podstatná príčina vzniku poruchy, ale dôležité je práve poškodenie. Táto metóda nie je určená len deťom, ktoré majú stanovenú nejakú pohybovú diagnózu, ale aj deťom úplne zdravým. Stane sa totiž, že sa dieťa vo svojom vývoji “zasekne” a práve táto rehabilitácia ho vie prinavrátiť do správnych koľají.

Čo je podstatou tejto metódy?

“Základný prínos je v presnom rozlišovaní svalových funkcií reflexnej liečby, ktorá zodpovedá svalovej diferenciácii (rozlíšení) ideálneho motorického vývoja a zároveň smeruje proti motorickej patológii. Nervovej sústave (CNS) je pomocou terapie ponúknutý fyziologický koncept, ktorý automaticky prebudí blokovanú motorickú schopnosť. Štandardné rehabilitačné postupy vyžadujú spoluprácu. Pri tejto metóde sa používajú spúšťové zóny a čaká sa na reakciu. Pri cvičení používame vzory plazenia a otáčania. Vo všeobecnosti je počet opakovaní a dĺžka cvičenia podmienená vekom pacienta. Ak však má byť terapia úspešná, je potrebné ju cvičiť pravidelne, dlhodobo a správne.” vysvetľuje Zuzana. Treba však naozaj chápať, že Vojtova metóda si vyžaduje trpezlivosť ako rodiča tak aj detského pacienta.
Terapia Vojtovou metódou je určená pre všetky vekové kategórie, to znamená od predčasne narodených detí až po dospelých pacientov. Je indikovaná pre všetky motorické poruchy, od ľahkých až po komplikované stavy. To ale nie je všetko: “Okrem pohybového systému pôsobí reflexná lokomócia aj na psychiku, obehový systém, dýchanie, trávenie, potenie, vyprázdňovanie, reč, strabizmus (škúlenie). Terapiu ale nie je vhodné aplikovať pri teplote nad 38,5 stupňa, akútnych črevných virózach, srdečných vadách, reumatických ochoreniach, nádorových procesoch, pri niektorých formách epilepsie.”

Kto vykonáva tieto cvičenia?

“Fyzioterapeut alebo lekár s ukončeným certifikovaným kurzom. Ten nielen že cvičí s dieťaťom, ale zaúča aj rodičov, aby s ním cvičili doma. Ako sme už spomínali, Vojtova metóda si vyžaduje viacero opakovaní denne a teda bez rodičovskej asistencie nie je možné dosiahnuť požadované výsledky.”

Ak by sme mali stručne zhrnúť pozitíva a negatíva tejto rehabilitácie, tak výrazným pozitívom je určite vysoká úspešnosť liečby. Navyše, keďže je rodič zaučený do jednotlivých cvikov, obrovskou výhodou je, že s dieťaťom môže cvičiť doma. Medzi nevýhody by sme mohli zaradiť časovú náročnosť a časté plačlivé správanie dieťaťa. Dieťa je totiž počas cvičenia pohybovo obmedzené v určitom cviku, čo sa mu nie vždy páči. Tieto plačlivé stavy však môže rodič správnym správaním minimalizovať.

“Áno,” súhlasí Zuzana, “väčšine detí sa cvičenie nepáči, reagujú plačom, co je prirodzená reakcia na obmedzenie, ktoré vyplýva z vynútenej polohy počas cvičenia. Je potrebné, aby sa cvičenie stalo súčasťou režimu dieťaťa aj rodiča, aby bol rodič vyrovnaný so situáciou a zbytočne to cvičenie „neprežíval“. Dieťa si na cvičenie behom pár dní zvykne, netreba ho ľutovať, ale chváliť. Ani rozptyľovanie jeho pozornosti hrkálkou alebo hračkou nie je vhodné, nakoľko sa musí sústrediť na cvičenie a nič iné.”

Zuzka, existujú stavy, pri ktorých je nutné liečbu prerušiť alebo ukončiť?

“Môže nastať stav, že dieťa prestane na cvičenie reagovať, tiež nemusí zapasovať na všetky diagnózy, vtedy je potrebné poradiť sa s lekárom i fyzioterapeutom o zmene liečby. Niekedy je vhodné po prestávke opäť Vojtovu metódu skúsiť.”

Je cvičenie už trvalým javom v živote dieťaťa alebo je niečo ako “úspešné ukončenie liečby”?

“Vojtova metóda je zväčša beh na dlhú trať, ale dĺžka cvičenia je závislá od cieľa terapie. Ak ho dosiahneme, je možné liečbu ukončiť, no posledné slovo o ukončení má väčšinou lekár.”