Detské pohybové vývojové vady
Kedy môžem ako matka spozorovať, že sa moje dieťa nevyvíja správne? Každá mama je veľmi citlivá na svoje dieťa a často ho pozoruje, obzerá, porovnáva… Kedy však už na dieťa treba hľadieť obozretnejšie ? Ako zistíme, že sa niečo nedeje tak, ako má? Aké sú najčastejšie príznaky toho, že sa dieťa pohybovo nevyvíja tým správnym smerom? O tom sme sa bavili s fyzioterapeutkou Mgr. Zuzkou Komárovou.
Prvé príznaky narušenia motorického vývoja by si mal všimnúť pediater počas preventívnych prehliadok a poradní. Neznamená to však, že to nemôže byť aj samotná matka. Tá každodenným pozorovaním môže odhaliť nejaký problém. Ale tu je potrebné sa následne ísť poradiť s pediatrom a nie internetom. Odborný názor, rada a skúsenosti lekára sú prvým krokom. Na druhej strane nie je veľmi vhodné, aby mamičky svoje dieťa príliš porovnávali s inými deťmi. Každé dieťa je individuálne a teda sa aj inak vyvíja. Niekedy môžu mamičky v snahe dobehnúť susedove deti svojim ratolestiam viac poškodiť ako pomôcť. Matky musia rešpektovať individualitu dieťaťa a aj ich prirodzený motorický vývoj.
Čo by si mamičky mali vo všeobecnosti na svojich deťoch všímať ohľadom motoriky?
Tu by som chcela ešte zdôrazniť, že pozorovanie svojho dieťaťa je dôležité, ale nie je potrebné podliehať panike a lúšiť niekde na fórach, čo by to tak asi mohlo byť. Takže naozaj, ak sa matke niečo nepozdáva, nech sa poradí s pediatrom. To je taká hlavná zásada.
Dieťa môžeme začať pozorovať približne okolo 2 až 3 mesiaca.
Dôležitá je optická fixácia (či dieťa sleduje ukazovaný predmet alebo hračku)
V ďalšom vývoji dieťaťa sledujeme napríklad ako sa správa v polohe na brušku aj na chrbte, či zdvíha a udrží hlavičku, oporu o horné konačatiny, či nepreferuje v polohe na chrbte alebo na bruchu jednu stranu.
Približne po štvrtom mesiaci začína mať dieťa záujem o hračky a začína ich uchopovať a zároveň pomaly začína otáčanie nabok, ktoré okolo 6 mesiaca vyústi do otočenia na bruško.
V ďalšom vývoji môžeme sledovať plazenie, štvornožkovanie, sadanie až chôdzu.
Ešte by som chcela dodať, že častokrát mamičky samé môžu narušiť prirodzený motorický vývoj svojho dieťaťa a narušiť tak jeho napredovanie. Naozaj si dieťa dokáže sadnúť a začať chodiť aj samé bez našej pomoci. Z veľkej časti je to spôsobené touto modernou dobou, v ktorej žijeme a jej výdobytkami vo forme rôznych hračiek a pomôcok. Častokrát počujem od rodičov, že ich dieťa neštvornožkovalo, ale rovno chodilo. To však nie je možné bez toho, aby nevedome narušili jeho motorický vývoj (pasívnym sedom, držaním za ruky a chôdzou v chodítku).
Ak už máme naozaj silné podozrenie, že niekde je pohybový zádrhel, aké kroky by mali nasledovať?
Ako som už zdôrazňovala v predošlej odpovedi, prvý krok je pediater. Ten musí dieťa vidieť a zhodnotiť, akého pôvodu by daná odchýlka mohla byť. Následne môže dieťatko poslať na vyšetrenie alebo konzultáciu k odborníkovi ako je napríklad neurológ, ortopéd či fyzioterapeut.
Čo je potrebné urobiť následne po stanovení diagnózy? A aká je najčastejšia diagnóza s ktorou sa stretávate?
Po určení diagnózy je nutné stanoviť terapiu. Z pohybových porúch, s ktorými sa ja osobne najčastejšie stretávam sú centrálna koordinačná alebo tonusová porucha (CKP, CTP), osové asymetrie, torticollis (skrátenie krčného svalu), paréza brachiálneho plexu, vrodené alebo vývojové vady chodidiel.
Aké formy rehabilitácie sa v rámci týchto diagnóz využívajú?
V rámci rehabilitácie sa najčastejšie používa kinezioterpaia a masáže. Počas terapie využívame u detí rôzne metódy cvičenia (napríklad Vojtova metóda, Bobath, cvičenia na fitloptách. (o Vojtovej metóde sa viac dočítate tu) Veľmi záleží od problému dieťaťa. Často využívame aj rôzne ortézy a kinesiotaping, hlavne ak je problém ortopedického pôvodu. (viac o tapingu sa dočítate tu)
Ako veľmi sa dá diagnóza zlepšiť rôznymi formami rehabilitácie?
To sa nedá takto presne vyhodnotiť. Všetko záleží od diagnózy. Taktiež veľmi záleží aj od poškodenia a aj spolupráce rodičov. Cieľom každej rehabilitácie je čo najlepšie možné dostránenie problému.
Zuzka, čo by si odporučila matkám, ktoré majú dieťa s poruchou funkcie pohybového aparátu? Ako by sa mal rodič počas rehabilitácie správať (ideálny prípad)?
Je potrebné pamätať na to, že niektoré veci sa nedajú upraviť od večera do rána. A tiež je dôležité chápať, že menej je niekedy viac. Tým chcem povedať, že je potrebné byť trpezlivý a ani s cvičením to nepreháňať, aby dieťa nebolo príliš predráždené (unavené z prílišnej stimulácie počas cvičenia). Všetkým rodičom by som odporučila dôverovať fyzioterapeutovi a byť dôsledný.